Polrok s Manjarom

Polrok s Manjarom
08.05.2015 16:50 | Články | Livan

Ako dlhoročný a dá sa povedať aj skúsený užívateľ Windows som sa začal zaujímať aj o alternatívne operačné systémy a hlavne o Linux. Moja prvá skúsenosť bola zhruba pred cca 10 rokmi s Mandrake Linuxom, neskôr premenovaným na Mandrivu. Tento prvotný zápal však zakrátko upadol a po zhruba 2 rokoch nesmelého okukávania som s tým prestal. Sice som kedy tedy zaregistroval, čo sa v tejto oblasti deje ale bližšie som to nesledoval

Ako to všetko začalo

Rok a pol dozadu ma kontaktoval bývalý kolega s tým, že sa pokúša organizovať stretávky priaznivcov Linuxu v reštaurácii, či by som sa nechcel zúčastniť. Slovo dalo slovo a na najbližšom stretnutí som sa zúčastnil. Tam som zistil, že sa jedná hlavne o priaznivcov Ubuntu a jeho odnoží.

Neskôr som zaregistroval na internete, že vznikla nová distribúcia Manjaro na báze Arch Linuxu, ktorá spája výhody rýchlosti Arch Linuxu s nadstavbou, ktorá zjednodušuje jeho inštaláciu a používanie. Povedal som si teda, že sa tejto distribúcii pozriem bližšie na zuby. Mojim cieľom bolo otestovanie tejto distribúcie v rutinnej prevádzke, teda tak, ako by ju používal bežný užívateľ.

Použitý hardvér

Manjaro som testoval na dvoch počítačoch. Na každom z nich som nainštaloval Manjaro s iným prostredím.

1. počítač – Asus X200MA, Celeron N2815, 2 GB RAM, HDD 500 GB, Grafika integrovaná, displej 11,6“ 1366x768 – Manjaro 0.8.12 s KDE

2. počítač – Samsung NP305V, AMD A6-3410MX, 4 GB RAM, SSD 240 GB, duálna grafika Radeon HD 6520M / Radeon HD 7420M, displey 15,6“ 1366x768 – dualboot Windows7/Manjaro 0.8.12 s XFCE

Základné predstavenie

Oficiálne desktopové prostredia Manjara, toho času vo verzii 0.8.12 sú XFCE a KDE. Verzia s XFCE je najobľúbenejšia súdiac podľa počtu stiahnutí. Existujú ešte viaceré prostredia udržiavané a pripravené komunitou užívateľov (Mate, Gnome, LXQT, LXDE, OpenBox, Cinnamon ...).

Repozitáre sú samostatné, nie sú použité repozitáre Arch Linuxu. Môže však využívať repozitáre AUR (Arch User Repository) a inštalovať odtiaľ programy. Vývojový model je Rolling Release, čo znamená, že Manjaro nie je nutné neustále preinštalovávať, pretože posledná aktualizovaná verzia je zároveň najnovšou verziou.

Hlavný dôraz je kladený na užívateľskú prívetivosť a jednoduchosť, vďaka čomu je Manjaro vhodný ako pre začiatočníkov, tak i pre pokročilých užívateľov.

Rutinné používanie

Čo sa týka obidvoch mnou používaných počítačov, používam ich vyše pol roka k úplne bežným činnostiam, tak ako to robí väčšina takzvaných BFU (preklad - bežný Franta užívateľ). Teda prezeranie internetu, počúvanie hudby, písanie textov, posielanie pošty, pozeranie videí, práca so súbormi, inštalovanie programov a pod. Neriešim tu inštaláciu, pretože tá je veľmi jednoduchá a nie je predmetom tohto článku.

Internet

Najčastejšou činnosťou na týchto dvoch počítačoch je prezeranie internetu. Manjaro s prostredím XFCE má na túto činnosť predinštalovaný Firefox. Pri jeho používaní som si všimol jednu zvláštnosť. Na niektorých stránkach sa obsah stránky zobrazuje inak ako vo windows alebo ako v KDE verzii. Zdá sa, že XFCE verzia má vo Firefoxe nepekný tenký a vysoký default font. Pokiaľ som tú istú stránku zobrazil v Chromiu, stránka sa zobrazila tak, ako vo windows.

KDE verzia má na prezeranie internetu predinštalovaný Rekong a Konqueror. Chvíľku som ich skúšal používať, avšak po čase som si radšej doinštaloval Chromium, pretože som s nimi nebol spokojný. Z testovacích dôvodov som si neskôr doinštaloval aj Firefox, aby som mohol porovnávať zobrazovanie stránok pod rôznymi prostrediami tým istým programom.

Čo sa týka sťahovania súborov z internetu, KDE má predinštalovaný program Kget, ktorý zvláda aj sťahovanie cez torrenty, vo verzii XFCE som žiadny grafický program tohto typu nezaznamenal. Pre začiatočníka, za akého sa považujem aj ja, to však môže byť problém, preto som si na tento účel doinštaloval Deluge, ktorý je určený na sťahovanie cez torrenty a s ktorým som spokojný. Bežné sťahovanie (nie cez torrenty) realizujem priamo cez webový prehliadač Chromium alebo Firefox.

Pošta

XFCE prostredie má predinštalovaný Thunderbird, ktorý mne osobne viacej vyhovuje ako Kmail, ktorý je predinštalovaný v KDE verzii. Celkovo som mal pocit, že výber programov pre prostredie XFCE bol z môjho pohľadu lepší ako ten v KDE. Zrejme je to aj tým, že v KDE boli upredňostňované programy z balíka KDE aplikácií, ktoré užívatelia windows nepoznajú, kdežto v XFCE boli uprednostnené multiplatformné programy, ktoré užívateľia poznajú z windowsu.

Kancelária

Čo sa týka kancelárskych programov, XFCE verzia používa LibreOffice, čo je multiplatformný balík a užívatelia ho poznajú aj z windows. Má dobrú kompatibilitu s MS Office dokumentami a je to dobrá voľba. KDE verzia od verzie 0.8.12 začala ako kancelársky balík predinštalovávať Calligra Office, ktorá získala ocenenie ako najlepšia aplikácia pre KDE ale z pohľadu užívateľa je to podľa môjho názoru krok vedľa, pretože balík LibreOffice je podľa mňa lepší, hlavne čo sa týka kompatibility s MS Office dokumentami. Našťastie nám nič nebráni si LibreOffice doinštalovať, čo som aj urobil.

Na prezeranie pdf súborov má XFCE verzia predinštalovaný qpdfview a KDE verzia používa Okular, čo je program z balíka KDE aplikácií. Obidva programy sa svojej úlohy zhosťujú bezvadne a nemám k nim pripomienky.

Čo mi trošku vadilo, že Manjaro v obidvoch verziách nemá predinštalovaný žiadny program na čítanie elektronických kníh, našťastie však program Calibre je v repozitároch a nie je problém si ho doinštalovať. Čo je zaujímavé, že okrem repozitárov, je možné si Calibre doinštalovať aj priamo pomocou skriptu vloženého z webovej stránky projektu do príkazového riadku. Ako zvláštnosť musím uviesť fakt, že pri kopírovaní tohto príkazu sa skript neskopíroval celý a musel som ho kopírovať na dva razy. To znamená, ako keby veľkosť poľa, do ktorého sa skript kopíroval, nebola dostatočná.

Práca so súbormi

Na prácu so súbormi používa XFCE verzia správcu súborov Thunar a KDE verzia Dolphin. Obidva tieto programy si svoju prácu zastanú bez problémov, svojim charakterom pripomínajú správcu súborov z windows. KDE verzia má navyše ako správcu súborov použiť Konqueror alebo veľmi obľúbený dvojpanelový Krusader. Krusader je možné priamo z menu spustiť v režime správcu, čo je niekedy potrebné. Samozrejme si v tom prípade vyžiada heslo správcu, aby nedošlo k poškodeniu systému neznalou osobou (bez oprávnenia správcu).

Na prácu s archívmi používa XFCE verzia program Engrampa a KDE verzia zasa Ark. Program Engrampa bol pôvodne navrhnutý pre prostredie MATE. Program Ark je z balíka KDE aplikácií. Obidva programy sa používajú intuitívne a sú veľmi rýchle.

A ešte tu máme jednu oblasť práce so súbormi a síce ich napaľovanie a vytváranie inštalačných médií. Na napaľovanie v XFCE verzii máme v Manjaru k dispozícii program Xfburn a v KDE zasa program K3b. Pre KDE verziu je predinštalovaný aj program Suse Studio Image Writer, ktorý slúži na vytváranie inštalačných médií na USB z akéhokoľvek iso obrazu Linuxu. Dáta zapisuje v RAW formáte, preto dokáže vytvoriť správne pracujúcu USB inštalačku i v prípade, keď sa nedá použiť program UnetbootIn (napríklad žiadna verzia Manjaro Linuxu nepodporuje UnetbootIn). Dá sa povedať, že Suse Studio Image Writer je oveľa univerzálnejší. XFCE verzia nemá tento program predinštalovaný, dá sa však bez problémov doinštalovať ako som sa osobne presvedčil.

Prezeranie obrázkov

XFCE verzia používa na prezeranie obrázkov jednoduchý Viewnior a KDE zasa výborný Gwenview. Obidva programy si svoju prácu zastanú aj keď Gwenview je predsa len o niečo pokročilejší.

Prehrávanie hudby

Na prehrávanie a organizovanie hudby má XFCE program Guayadeque. Tento program je veľmi komplexný, zvláda aj prehrávanie internetových rádií a podcastov. Ja osobne by som skôr privítal program Amarok alebo Clementine. Cez to všetko svoju prácu si urobí so cťou aj keď sa jedná iba o verziu 0.37. KDE verzia má predinštalovaný skvelý prehrávač hudobných súborov Juk a taktiež CD prehrávač KsCD, pričom obidva programy sú súčasťou KDE aplikácií.

Prehrávanie videí

XFCE aj KDE verzie majú na pozeranie videí predinštalovaný výborný VLC Media Player, pričom KDE má k dispozícii ešte aj odľahčený Dragon Player. Mne osobne sa však viacej pozdával VLC Media Player, ktorý je jednoznačne lepší.

Terminálové aplikácie

Čo sa týka programov na prácu v príkazovom riadku, tak tu panuje vysoká redundancia. V XFCE je síce iba jeden oficiálny program na prácu v termináli – program XFCE Terminal ale v KDE verzii sa ich nachádzajú až 4 – Konsole, Yakuake, UXTerm a Xterm, pričom prvé dva sú súčasťou balíka KDE aplikácií. V KDE by mi úplne stačili tie prvé dva programy, UXTerm a Xterm mi k srdcu veľmi neprirástli. Všetkého veľa škodí. Ten Yakuake je predstaviteľom takzvaného Drop-Down terminálu. Po spustení ostáva na pozadí a aktivuje sa klávesovou skratkou (F12). Okno terminálu sa vyroluje z horného okraja obrazovky a po zavretí sa zasa schová, pripravený v pozadí na ďalšie použitie. Celkom zaujímavá vlastnosť.

Inštalácia programov

Konečne sme sa dostali k inštalácii programov. V Manjare je možné inštalovať programy niekoľkými spôsobmi, pričom som si odskúšal všetky. V XFCE prostredí sa používa správca balíkov Pamac, ktorý je možné použiť aj v rozšírenom zobrazení, kde zobrazuje podrobnejšie informácie o prebiehajúcej inštalácii. V KDE verzii sa používa správca balíkov Octopi, ktorý umožňuje po zvolení toho, čo chcem nainštalovať prepnúť do terminálu a inštaláciu dokončiť jeho prostredníctvom, čo s obľubou používam, pretože mám väčšiu kontrolu nad tým, čo sa deje.

Samozrejme je možné, tak ako v každej distribúcii Linuxu, inštalácia pomocou príkazového riadku. Keďže Manjaro Linux je založený na distribúcii Arch Linux, používa úplne rovnaký balíčkovací manažér – Pacman. Okrem oficiálnych repozitárov Manjaro Linuxu, ktoré nie sú totožné s repozitármi Arch Linuxu, je možné použiť aj AUR (Arch User Repository). Toto je výhodné, pretože niektoré programy sa v oficiálnych repozitároch nenachádzajú.

Nastavenia Manjara

Distribúcia Manjaro má programy nazvané Správca nastavení a Manjaro Settings Manager, kde sú sústredené všetky základné moduly na nastavenie jej správania sa. Dá sa tam nastaviť jazyk prostredia, inštalácia jazykových balíčkov, používané jadro Linuxu, nastavenia užívateľských účtov, používaných klávesníc a ich prepínanie, detekcia hardvéru a inštalácia driverov k nemu, správanie sa okien, sedenia a spúšťania a podobne. Modul Manjaro Settings Manager je zabezpečený pomocou hesla, aby sa v tom zasa nehrabal niekto, kto tomu vôbec nerozumie a nevie čo robí.

Obrázok 1: Modul Nastavenie systému Manjaro

Obrázok 2: Modul Jadro

Obrázok 3: Modul Detekcia hardvéru, umožňujúci jednoducho inštalovať ovládače

Obrázok 4: Modul Správca nastavení, ktorý sústreďuje vačšinu nastavení Manjara

Plusy

  • Rýchlosť – výkon Arch Linuxu v užívateľsky prívetivejšom prevedení
  • dobrá a ľahká inštalácia a konfigurovateľnosť
  • ľahká inštalácia proprietárnych (neslobodných) driverov (grafický frontend)
  • model Rolling release, pribežná aktualizácia, stávajúca aktualizovaná verzia je zároveň najnovšou verziou, bez potreby preinštalovávania
  • ľahká údržba nainštalovaných kernelov (grafický frontend)
  • používanie najnovších driverov, akonáhle výjde nový, je pri najbližšej aktualizácii použitý

Mínusy

  • Zmeny predinštalovaných programov pri prechode na vyššiu verziu, predpokladám, že pri prechode na verziu 1.0.0 a vyššiu sa už toto nebude diať (napr. Calligra miesto LibreOffice)
  • občas pri aktualizácii dochádza k chybám, naposledy sa mesiac po oficiálnom vyjdení aktualizácie systém tváril, že aktualizácia nie je – bola tam zmena repozitárov, ktorá sa nepremietla do systému, bolo to nutné opraviť ručne
  • neoptimálny výber predinštalovaných programov
  • webová stránka Manjara Linuxu v českom alebo slovenskom jazyku je veľmi málo navštevovaná, je tam málo aktívnych užívateľov

Celkové zhodnotenie

Aj keď je Manjaro momentálne iba vo verzii 0.8.12, moja polročná denno denná práca s touto distribúciou ukázala, že už teraz je to použiteľná distribúcia a má do budúcnosti veľký potenciál. Jedná sa o rýchlu distribúciu so širokou základňou programov a s možnosťou rozšírenia programovej základne cez Arch User Repository. Jej výhodou je velmi dobre zabezpečená inštalácia najnovších driverov, široké možnosti nastavenia a užívateľská prívetivosť, ktorá dovoľuje používať Manjaro aj menej skúseným užívateľom.

Keď hovorím o tejto distríbúcii, že je rýchla, znamená to, že KDE verzia na takom slabom počítači ako mám ja (viď. počítač 1) behá bez podstatného spomalenia a dajú sa na ňom robiť všetky bežné činnosti.

Ako určitý nedostatok by som vypichol výber nainštalovaných programov, kde na jednej strane je programov, ktoré robia to isté, predinštalovaných zbytočne veľa (redundancia) a na druhej strane nie sú predinštalované programy vybrané optimálne a niektoré celkom chýbajú. S výberom predinštalovaných programov sa bude treba ešte pohrať.

Uspávanie do RAM aj hybernácia na disk v obidvoch oficiálnych prostrediach Manjara (XFCE, KDE) funguje bez problémov.

Čo sa týka komunitných verzií Manjara, odskúšal som viaceré ale zaujali ma iba verzie s prostredím LXQT a Gnome. Najmä verzie s prostredím LXDE a MATE boli pre mňa sklamaním. Jednak sa jednalo o staršie verzie a navyše ani poriadne nefungovali na mojom hardvéri.

Myslím, že verzii s LXQT prostredím dám v budúcnosti priestor na mojej slabšej mašine (Asus X200MA). Je to založené na modernom grafickom rozhraní QT a je odľahčené, takže zahŕňa výhodu nižších nárokov na hardvér s kvalitnejším grafickým rozhraním.

Trošku zamrzí nízký počet aktívnych užívateľov Manjara linuxu a z toho vyplývajúca nízka návštevnosť ich českých webových stránok, čo má za následkok aj to, že sa tam veľakrát človek pomoci s problémami nedočká. Na druhú stranu to človeka zasa vybudí k väčšej samostatnosti pri riešení prípadných problémov.

Behom pol roka používania sa vyskytli iba dve komplikácie, pričom obe súviseli s aktualizáciou Manjara. Obidva problémy som po chvíľke pátrania na českej stránke Manjara vyriešil k svojej spokojnosti. Vzhľadom na fakt, že to ešte nie je distribúcia ani s číslom jedna ale nachádza sa iba vo verzii 0.8.12 a prechádza prudkým vývojom, je to veľmi dobrá úspešnosť projektu. Ak i naďalej bude tento projekt takto úspešne napredovať, bude Manjaro patriť k mojim favorizovaným distribúciám.

Celkom nakoniec pripájam prehľadnú tabuľku nainštalovaných programov. Zoznam pochopiteľne nie je úplný, sú tam uvedené iba programy spomínané v článku.

Tabuľka 1: Zoznam verzií predinštalovaných programov v Manjaru 0.8.12

Manjaro 0.8.12

XFCE 4.12.1

KDE 4.14.6

Internet

Firefox 37.0.1

Rekong 2.4.2

Konqueror 4.16.6

Kget 2.14.6

Pošta

Thunderbird 31.6.0

Kmail 4.14.6

Kancelária

Libre Office 4.3.6.2

qpdfview 0.4.14

Calligra Office 2.9.2

Okular 0.21.3

Práca so súbormi

Thunar 1.6.6

Engrampa 1.8.1

Xfburn 0.5.2

Dolphin 14.12.3

Krusader 2.4.0-beta 3

Ark 2.19

K3b 2.0.3

Suse Studio Image Writer 1.10

Prezeranie obrázkov

Viewnior 1.4

Gwenview 5.0.0

Prehrávanie hudby

Guayadeque 0.3.7

JuK 3.12

KsCD 14.12.3-1

Prehrávanie videa

VLC Media Player 2.2.0

VLC Media Player 2.2.0

Dragon Player 2.0

Terminálové aplikácie

Xfce4 Terminal 0.6.3

Konsole 3.0.1

Yakuake 2.9.9

Xterm 318-1

UXTerm 318-1

Správca balíkov

Pamac 2.3-2

Pacman 4.2.1-1

Octopi 0.7.0rc2-1

Pacman 4.2.1-1

    • RE: Polrok s Manjarom 08.05.2015 | 21:58
      Avatar vxmery Mint 17.3  Používateľ

      Pekný článoček, vďaka. Na DistroWatch poskočil poriadne. Držím palce.

      • RE: Polrok s Manjarom 08.05.2015 | 23:38
        Avatar bedňa antiX, Devuan, LegacyIce  Administrátor

        Manjarko má niečo do seba, sám som s ním prežil pár mesiacov.

        Táto správa neobsahuje vírus, pretože nepoužívam MS Windows. http://kernelultras.org
    • RE: Polrok s Manjarom 09.05.2015 | 00:52
      Avatar Juraj Manjaro - OpenBox  Používateľ

      Perfektné distro pre mňa, aktuálne, rýchle, blbuvzdorné (súdim podľa toho že stále beží), jednoduché (ako pri každej distribúcií, v podstate každé príslušenstvo čo potrebujem funguje...) no a ako najväčšiu výhodu považujem AUR pretože oproti *buntu distrám netreba do systému pridávať milión PPA pre každý program...

    • RE: Polrok s Manjarom 09.05.2015 | 10:30
      Avatar borg Arch, Debian jessie  Administrátor

      podobna distribucia je aj ChakraOS, odvodena od Arch-u. pouziva iba KDE, na instalaciu programov z AUR ma vlastny tool ccr (rovnake paramentre ako pacman), vhodna pre BFU teda klikacia.

      • RE: Polrok s Manjarom 09.05.2015 | 11:23
        Avatar Livan Arch LXQT, Ubuntu  Používateľ

        Taktiež Antergos je odvodený od Arch-u, tiež som s ním experimentoval, avšak z viacerých dôvodov mi Manjaro bližšie k srdcu prirástlo. Dík za Vaše reakcie.

    • RE: Polrok s Manjarom 16.05.2015 | 07:28
      Avatar distefano Manjaro, Xubuntu  Používateľ

      Vdaka za sikovnu sumarizaciu tvojich polrocnych skusenosti s Manjarom.

      Vidim, ze si na styl a uroven zo stvrtrocnych hodnoteni VU, z oponentur, atd. nezabudol. Fajn. 

    • RE: Polrok s Manjarom 01.06.2015 | 14:44
      Avatar vxmery Mint 17.3  Používateľ

      Takže Mandžárko bude k dispozícii aj bez systemd: Manjaro OpenRC 0.8.13 - reinventing init without systemd , zdroj.

      • RE: Polrok s Manjarom 02.06.2015 | 10:21
        Avatar bedňa antiX, Devuan, LegacyIce  Administrátor

        Good work! Keď som zbadal tú fotku, musel som sa smiať :)

        Manjaro-OpenRC boots fast, runs fast, is stable as the Rock of Gibraltar, and boasts an enormous software collection.

        Totok by stálo aj za správičku.

        Táto správa neobsahuje vírus, pretože nepoužívam MS Windows. http://kernelultras.org
    • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 11:34
      Avatar janek-m Kubuntu 14.04, Kubuntu 16.04  Používateľ

      Podelím sa o moje „skúsenosti“ s Manjarom s KDE.

      Po stiahnutí ISO súboru som nabootoval do Live systému. Zaskočilo ma, že musím zadať heslo, aby som sa dostal do Live prostredia. Tu som musel gúgliť, lebo niečo také ako „root“ al. „admin“ nezabralo. Bolo mi až smiešne, keď som na jednom fóre našiel, že treba zadať „manjaro“. Je zaujímavé, že táto nutnosť nie je nikde v manuáloch poznamenaná. Live systém bežal naozaj svižne, bez problémov, Plasma 5 sa mi začína páčiť :) a bol už v live takmer dobre lokalizovaný do SK jazyka, čo nebýva zvykom (okrem Xubuntu). Live systém ponúkal hneď tri druhy inštalátorov – dva grafické a jeden CLI (terminálový). A tu prišiel veľký problém. Oba grafické inštalátory počas inštalácie spadli a celý systém zamrzol. Musel som spraviť dvakrát tvrdé vypnutie NTB. CLI inštalátor som sa neodvážil použiť, nakoľko nemám s týmto skúsenosti. A tu aj moja snaha s inštaláciou skončila. Neviem, v čom môže byť problém ale po dvoch hodinách bádania som to vzdal. ISO súbor bol stiahnutý OK, live systém bežal tiež veľmi dobre. Je grafický inštalátor v Manjare nestabilný? Odporúča sa viac používať terminálový?

      • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 13:57
        Avatar Andrej Lacho Debian, CentOS obcas Kubuntu  Administrátor

        Dve veci.

        Prva: heslo "manjaro" do roota alebo do uzivatela manjaro je tam uz dlhsie a keby sa prepnes do CLI modu tak tam to mas napisane.

        Druha: Graficky mi isiel no problem. CLI instalator je to iste. Skus ho nabuduce. Nieje to ziaden porod ;)

        Linux without fckin systemd
        • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 16:39
          Avatar janek-m Kubuntu 14.04, Kubuntu 16.04  Používateľ
          Prva: heslo "manjaro" do roota alebo do uzivatela manjaro je tam uz dlhsie a keby sa prepnes do CLI modu tak tam to mas napisane.

          To je síce možné, ale aby som sa dostal k inštalátoru CLI, tak je predtým potrebné zadať heslo v prihlasovacom okne, lebo sa nespustí Live sedenie – čiže systém je akože uzamknutý.

          Graficky mi isiel no problem.

          Mne sa inštalátor tiež spustil, len svoju robotu neurobil ani jeden – teda tie grafické :)

          • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 18:10
            Avatar Andrej Lacho Debian, CentOS obcas Kubuntu  Administrátor

            Zle si to pochopil. Ja som myslel ze ked sa dostanes do login obrazovky tak sa prepni do CLI mode a tam by si mal mat napisane ake su hesla atd.

            Ja to instalujem vzdy cez konzolu resp. Nemam live verziu ale iba net verziu a sa prihlasim, zadam prikaz setup a frcim 😉

            Linux without fckin systemd
      • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 14:13
        Avatar Livan Arch LXQT, Ubuntu  Používateľ

        Áno, zhruba od verzie 0.9 som narazil na to, že najmä nový grafický inštalátor Calamaro, ktorý je ešte len vo vývoji, niektoré veci nezvláda, najmä niektoré kombinácie UEFI inštalácií. CLI inštalátor je osvedčený a mal by fungovať bez problémov. Sám som s tým mal pri poslednej preinštalácii problém na jednom počítači. V mojom prípade nedokončilo inštaláciu Grubu, takže som musel použiť CLI inštalátor. Ten starý grafický inštalátor, ktorý sa tuším volá Thus mi vo všetkých prípadoch, kedy som skúšal inštalovať, fungoval správne. Dôležité je byť ostražitý, pokiaľ sa inštaluje v UEFI režime a určite vypnúť Secure Boot a povoliť CSM či ako sa to volá (teraz nie som pri tom počítači aby som názov overil).  Každopádne pokiaľ si správne nastavil Bios, zvolíš správny druh inštalácie (UEFI/BIOS) tak by CLI inštalátor mal fungovať bez problémov. Ak si inštaloval z nesprávnej verzie Livka (UEFI/BIOS), tak to mohlo tiež zapríčiniť problém. Ak máš vypnuté UEFI v BIOSE a na disku MBR, zvoľ pri štarte do Livka voľbu bez UEFI a naopak ak máš zapnuté UEFI a disk má GPT, povypínaj Secure boot a zapni CSM a livko nabootuj s voľbou UEFI. Potom v správnej verzii livka inštaluj.

        • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 14:53
          Avatar Livan Arch LXQT, Ubuntu  Používateľ

          Ešte jedna vec ma napadla. V období, keď som písal tento článok, tak manjaro prechádzalo búrlivým vývojom, čo sa prejavovalo okrem iného tak, že sa menili predinštalované programy a podobne. Vtedy sa používal grafický inštalátor Thus a ten vtedy nevyžadoval heslo. Zdá sa, že postupne tam heslo zaviedli. Inštalátor Calamaro sa vtedy ešte len vyvíjal a mal mať stabilnú verziu dokončenú iba nedávno. Je možné, že nie je až tak stabilný, ako by sa patrilo. Určité obdobie sa mi stalo, že mi niektoré livka s KDE ani na niektorých počítačoch nechceli nabehnúť. Po určitom čase to opravili, takže možno sa Ti podarilo vyčíhnuť práve takéto livko.

    • RE: Polrok s Manjarom 14.10.2015 | 16:40
      Avatar janek-m Kubuntu 14.04, Kubuntu 16.04  Používateľ

      Ako samotná inštalácia nie je nič zložitého. Oba grafické inštalátory sú prehľadné. Keďže som inštaloval na starší NTB, takže išlo o klasický Bios a tabuľku oddielov MSDOS. Čiže klasika, linuxové oddiely som mal pripravené ešte z pôvodnej inštalácie Kubuntu 12.04. a v inštalátore som som išiel cez manuálne delenie disku, ako vždy. Keď budem mať viac času, vyskúšam ešte Manjaro s XFCE, i keď pravdu povediac prostredie KDE mi vyhovuje najviac. V každom prípade je Manjaro zaujímavý systém s veľkým množstvom aplikácií v repozitároch.