mkv hd video
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Bola vydaná verzia 4.0 modelovacieho a renderovaciehho nástroja Blender. Veľké množstvo zmien bolo zapracované hlavne v renderovacom backende Cycles, Vylepšenia v rozhraní sa týkajú hlavne animácie. Minimálna verzia OpenGL pre toto vydanie je 4.3.
Zdroj: blender.org
Nová verzia linuxového jadra prináša lepšie zabezpečenie pre procesory Intel a širšiu podporu hardvéru.
Zdroj: 9to5Linux
Bola vydaná verzia 3.12 programovacieho jazyka Python. Medzi novinkami nájdeme napríklad flexibilnejšie parsovanie f-stringov, subinterpretery s vlastným GIL, alebo rôzne optimalizácie. Viacej informácii nájdete v zozname noviniek.
Zdroj: python.org
Na rozdiel od KDE, ktoré opúšťa x11 a prechádza na ešte nie úplne doladený wayland, xfce necháva podporu wayland len neoficiálne.
Zdroj: xfce.org
Fedora 40 definitívne opúšťa X a prechádza na wayland spolu s prechodom na Qt 6 a KDE Frameworks 6
Zdroj: Fedoraproject.org
V Auguste 2023 bola v open-source Greenie knižnici vydaná kniha s poradovým číslom 300. S pomocou voľne šíriteľných programov tak vznikli knihy v slovenčine, češtine a ďalších 8 jazykoch vrátane esperanta. Knihy sú v najrôznejších formátoch a dajú sa prečítať na PC či na čítačke jedným kliknutím. Okrem beletrie, poézie či odborných kníh pod knižnicu patrí aj hudobná kolekcia či hry.
Zdroj: Greenie knižnica
na základe uznesenia Európskeho parlamentu o stratégii v oblasti normalizácie pre jednotný trh je prijatá norma na zjednotenie nabíjacích zariadení do 100W v celej EU.
Zdroj: dsl.sk / EU
Nový návrh štandardu Web Environment Integrity API od zamestnancov spoločnosti Google má údajne zaručiť "dôveryhodnosť prostredia klienta". Ide o spôsob, ktorý môže webová stránka skontrolovať, či beží v nemodifikovanom prostredí (napríklad bez blokovania reklám).
Zdroj: github.com
Linus Torvalds sprístupnil prvú verziu linuxového jadra v septembri 1991. No chvíľu trvalo, kým vznikli distribúcie.
V 1992 vyšli binárky MCC Interim, TAMU, SLS, Yggdrasil a DLD, tie však neprežili.
Najstaršími sú Slackware a Debian.
Intel končí s vývojom minipočítačov NUC. Našťastie to nie je úplne stratené, vyzerá to tak, že vývoj a výrobu týchto minipc prevezme firma ASUS.
Zdroj: Root.cz
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Problém je nikde inde ako v tvojej grafike, presnejšie v ovládači, pretože tvoja grafika by stíhala dekódovať H.264 ale jaksi nvídia zabudla na podporu tejto feature v linuxe.
Zatiaľ začína rásť na základe openchrome? ovládačov akcelerované video rozhranie (ako je xvmc(pre mpeg2), x11/xv(low level video akcelerácia)) pravdepodobne bude implementovaná do noeavu aj do radeonhd?. Ale budúcnosť dali v X.ORG jednoznačne Va api. Tu je ale predpoklad, že ovládače grafiky budú opensource.
Pozri sem
http://forums.nvidia.com/index.php?showtopic=35695
a hlavne sem
http://www.freedesktop.org/wiki/Software/vaapi
Ďalšia vec čo by pomohla pri prehrávaní h.264 prekompilovať ffmpeg a mlayer do dvojvláknovej verzie(ak máš dve jadrá) ale to som neskúšal.
A ešte jedna vec a to je coreAVC ale tam je problém s tým, že je to binar only (takže vývoj mimo firmu čo to robí je nemožný). Ps na takých veciach ako paff a multi tread sa v opensource ffmpeg (obsahuje okrem iného dekóder H.264) vo veľkom pracuje. Aj keď je tu ešte "snow" ale to už je niečo iné.
http://downloads.sk/program/kmplayer_15
MKV je kontajner rovnako ako AVI alebo OGG. Keby si specifikoval aky typ datoveho streamu je v tom kontajneri (ogm, mpeg4, h.264, ...), ake ma rozlisenie (i ked to si naznacil) a bitrate, tek by sme sa mohli vyjadrit k narocnosti na vypocet. Ci uz cez CPU alebo nejaky akcelerator (hoci aj priamo na grafike).
Ale aby som netliachal do vetra, tak toto (recenzia)ma v sebe linux a prehrava to nielen filmy (aj MKV), ale aj stahuje torrenty, daju sa na to instalovat nejake aplikacie, bezi to samozrejme pod linuxom, funguje to hoci aj ako diskovy server. Keby som bol postaveny pred otazkou ci si mam postavit tiche pc na prehravanie ftakovin z lacnych komponentov alebo nejaku takuto krabicku, tak nevaham a vyberiem si non x86/64 architekturu. Ci existuje alternativny firmware som zaial neskusal, moja telka je mala. Momentalne som spokojny s beznou oravou co ma usb steker na ktory zavesim 120G disk s 40G fat particiou, bezne rozlisenia beznych datovych tokov a beznych datovych streamov to prehra i ked optika mi uz zdochla.
i ked herne konzoly maju skorej opacny trend (najprv sa na nich daju hrat len hry a potom postupne zahrnaju vlastnosti multimedialneho centra)
Inak, ten trend je dost ironicky popisany. Je to tak ako hovoris pri sucasnej napriklad ps3?
BTW ak to vyznelo ironicky, tak som to tak nemyslel, jedneho dna by som chcel mat v obyvacke zapojeny na plazmu PS3 (alebo mozno 4,5? ak dovtedy budu) nastavenu ako kompletne multimedialne centrum + hernu konzolu + linuxbox, nuz ale najprv treba dostudovat, kupit si najprv tu obyvacku, potom tu plazmu a az potom mozem nieco taketo riesit.
To ze existuje nieco take ako gp2x som ani len netusil. Dost sa mi paci, hlavne ta gp2x-f200.
A už som tu raz písal kontajner mkv sa dá v linuxe aj pohldne editovať.
Len pri vyššom rozlíšení vo formáte H264 by bodlo mať hardvérový dekóder ináč musí všetko robiť procesor a aj môj dvojadráč sa pri tej Paprike zapotí. Myslím že na tej zostave čo mám my h264 p720? v pohode stíha.
Proste ma tí od nvídie serú.