domaca siet
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
3. ročník Bratislava OpenCamp sa uskutoční 5. 4. 2025
Po covidových rokoch a ďalších prekážkach je pred nami tretí ročník, ktorý sa uskutoční v apríli 2025 na FIIT STU v Bratislave. Prvý aj druhý ročník konferencie sa tešil účasti okolo 300 ľudí, veríme že tretí ročník bude ešte lákavejší.
Zdroj: Bratislava OpenCamp
Aj v roku 2025 sa v Bruseli uskutoční podujatie "Free and Open source Software Developers’ European Meeting" (FOSDEM). Viac na jeho stránkach.
Zdroj: https://fosdem.org/2025/
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Kto da viac ?
router(switch), alebo server s prislusnym poctom sietovych kariet - ak uvazujeme 100 Mbit siet.
ak som sa sekol a nemam pravdu, tak mi strucne popiste, aky je postup pri zapojeni dvoch routerov
inak, doma pouzivam Time Capsule, ktora ma 3 x Ethernet 1 000, USB (printserver alebo pripojenie externeho HDD) a samozrejme standardy WiFi (a/b/g/n) a naviac to ma osadeny 1 TB HDD (oni pisu, ze serverovy)
mozem len odporucit
No co sa tyka maskarady to je tazsia vec no navody existuju aj v slovencine...
V opacnom pripade budes pouzivat pripojenie len jedneho routera a ten druhy bude len ako switch (resp hub)
dalsia moznost je nastavit prioritu DHCP jedneho zo serverov, ale uz je to zlozite hned teras
kolegovi s mandrivou: za to ze o tom nevies, neznamena ze je to nezmysel.
No ako sa hovory, v linuxe mozes vsetko.
Zo Slovencinou sa uz stretavam malo, takze pripustam stylisticku chybu.
Ak som povedal nieco nespravne a vies lepsie, oprav no nehovor ze je nieco nespravne ak to neopravis...
Pytajuci ma zariadenie Microcom AD 2651 aDSL router, ktoreho funkcnost ale daleko presahuje samotny router. Toto zariadenie sa sklada z ADSL modemu, pravdepodobne hardveroveho switchu a procesora, na ktorom bezi normalny operacny system. Bezna funkcnost je asi takato: V operacnom systeme je vytvorene rozhranie pre ADSL, na nom na Slovensku sedi PPPoE daemon a tento sprostredkuje data pre PPP rohranie v systeme. Toto ma vlastnu IP adresu, masku, nech ma nazov napriklad ppp0. Dalej je v nom rozhranie pre hardverovy switch, nech ma nazov napriklad eth0. Tento operacny system dalej robi routovanie medzi tymito dvoma rozhraniami (to je ten router). V nasich podmienkach by to ale cele bolo nafigu, preto na vystupe do ppp0 sa robi este NAPT, konkretne maskarada. Pravdepodobne to vie robit este firewall a ine finty. Mnohi uzivatelia vyuzivaju aj DHCP server, ktory pocuva na rozhrani eth0 a prideluje adresy pocitacom, ktore ich zaziadaju. Samozrejme, funkcnost tychto zariadeni je omnoho sirsia.
Pytajuci sa povodne pytal na to, ako zapojit viac ako 4 pocitace. Jednoducho, staci tam pripojit dalsi switch (alebo hub, co je ale zariadenie fungujuce na uplne inom principe ako switch), tym je jeho otazka zodpovedana. Ty si ale poradil tam zapojit router. Mozeme sa teda na to pozriet z viacerych rovin.
Ak by tam niekto pripojil dalsi ADSL "router" a vyuzival by z neho len vstavany switch, tak je to ok, akurat financne nevyhodne, kedze cena ADSL "routra" je priblizne patnasobok switchu a ziska len dalsie dva porty (vacsina beznych ADSL "routrov" je len stvorportova).
Ak by tam ale pripojil niekto ADSL "router" a chcel by z neho vyuzivat tu routrovsku cast, tak ma smolu. Ak zariadenie nepodporuje VLANy , tak je moznost routovat len medzi switchom a opat switchom (cize vramci jedneho rozhrania), ale to je konina jak mraky z viacerych dovodov. Cize podme uvazovat, ze tam VLANy ma. Ak pouziva dotycny DHCP na prvom routri, tak by musel na druhom routri bud nastavit DHCP relay, alebo tam spustit novy DHCP server pre danu podsiet. Samozrejme, netreba zabudnut aj na nastavenie statickej routy na prvom ADSL "routri" do druhej siete. Cize toto riesenie je cele postavene na hlavu.
Dalsia moznost je vyuzitie domaceho pocitaca a viacerych sietoviek. S tym naozaj nie je problem. GNU/Linux dokaze jednoducho virtualne spojit viac sietovych rozhrani do bridgu. Pripadne sa da nastavit routovanie medzi jednotlivymi rozhraniami, pricom ale opat netreba zabudnut na staticke routy na prvom ADSL "routri", DHCP relay alebo dalsi DHCP server na domacom pocitaci pre podsiete.
Este, co sa tyka maskarady, tak jej nastavenie je otazka jedineho prikazu. Nejde o nic zlozite ani zahadne, ale to este vobec neznamena, ze je to dobry napad. Vramci domacej siete by maskaradu bez vyslovnej nutnosti snad pouzil len sialenec, hlavne ak si chce medzi pocitacmi zdielat data alebo inak priamo komunikovat. Kym rozdelenie domacej siete na podsiete este moze mat nejaky vyznam, napriklad kvoli bezpecnosti, tak maskarada naozaj vyznam nema.
To o prepojeni viacerych DHCP serverov som vobec nepochopil. Aky by to malo vyznam? Toto prepojenie sa robi z jedineho dovodu, kvoli zalohovaniu sluzby. Na domacej sieti s 10 pocitacmi je to totalny overkill.
Tu otazku som povazoval za vyriesenu uz odpovedou od m1ch1 O com svedci aj skutocnost ze pytajuci uz viac nepise. Moja reakcia bola len reakciou na prispevok od GS_peter ze routre sa za sebou pripojit nedaju...
Jazyk a sposob komunikacie na Wan siet ci pouzity kominikacny protokol je mysym k otazke irelevantny. Co sa tyka maskarady, je to ako zdielanie dokumentov cez web rozhranie, ono mozes sice funkcne linknut httpd adresar na domovsky adresar ale je to konina. Takisto len za to ze dakto vie vykonat iptables prikaz ktory nastavy maskaradu, nepovazujem otazku inteligentne nastavenej maskarady dvoch WAN zdrojov voci vnutornej sieti (nie s nou) za dokoncenu.