bezpecnost
Chyba sa nachádza na všetkých podporovaných operačných systémoch...
http://www.dsl.skarticle.php?article=9271
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Na rozdiel od KDE, ktoré opúšťa x11 a prechádza na ešte nie úplne doladený wayland, xfce necháva podporu wayland len neoficiálne.
Zdroj: xfce.org
Fedora 40 definitívne opúšťa X a prechádza na wayland spolu s prechodom na Qt 6 a KDE Frameworks 6
Zdroj: Fedoraproject.org
V Auguste 2023 bola v open-source Greenie knižnici vydaná kniha s poradovým číslom 300. S pomocou voľne šíriteľných programov tak vznikli knihy v slovenčine, češtine a ďalších 8 jazykoch vrátane esperanta. Knihy sú v najrôznejších formátoch a dajú sa prečítať na PC či na čítačke jedným kliknutím. Okrem beletrie, poézie či odborných kníh pod knižnicu patrí aj hudobná kolekcia či hry.
Zdroj: Greenie knižnica
na základe uznesenia Európskeho parlamentu o stratégii v oblasti normalizácie pre jednotný trh je prijatá norma na zjednotenie nabíjacích zariadení do 100W v celej EU.
Zdroj: dsl.sk / EU
Nový návrh štandardu Web Environment Integrity API od zamestnancov spoločnosti Google má údajne zaručiť "dôveryhodnosť prostredia klienta". Ide o spôsob, ktorý môže webová stránka skontrolovať, či beží v nemodifikovanom prostredí (napríklad bez blokovania reklám).
Zdroj: github.com
Linus Torvalds sprístupnil prvú verziu linuxového jadra v septembri 1991. No chvíľu trvalo, kým vznikli distribúcie.
V 1992 vyšli binárky MCC Interim, TAMU, SLS, Yggdrasil a DLD, tie však neprežili.
Najstaršími sú Slackware a Debian.
Intel končí s vývojom minipočítačov NUC. Našťastie to nie je úplne stratené, vyzerá to tak, že vývoj a výrobu týchto minipc prevezme firma ASUS.
Zdroj: Root.cz
Pred pár dňami boli vydané nové verzie tejto rozšírenej linuxovej distribúcie s Cinnamon, Mate a Xfce. Prinášajú niekoľko vylepšení, čo sa týka vzhľadu aj funkčnosti.
Zdroj: https://linuxmint.com/
Za prvé dva týždne sa objavili nové verzie, hlavne distier postavených na Debian 12 Bookworm, ale i nové verzie nezávislých distribúcií.
Zdroj: web
Bola vydaná verzia 3.6 LTS modelovacieho nástroja Blender. Medzi novinkami nájdeme napríklad podporu ray tracingu na Intel Arc, simulačné nody a mnoho optimalizácií.
Zdroj: blender.org
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Toto je daň za používanie uzavretých produktov. A otázkou je či sa dajú OSS programy schopné nahradiť tieto uzavreté programy alternatívami.
Ale, to je už naozaj na dlhé povedačky, namiesto uspávanky.
Inak, cakal som ze sa po zodpovedani otazky vyskytne nejaky troll, a nesklamal som sa. Ihned po zodpovedani.
Inak spet k tvojmu dokazu. Vravis ze si implementoval 95% funkcionality PDF a pritom si precital len 90% definicie formatu. Sranda je v tom, ze tak vysoke pokrytie nie je pri verejne dostupnej verzii dokumentacie. Z toho mi jednoznacne vyplyva, ze si asi cerpal z ich intranetu. Otazkou co vsetko bolo sposobene nasledkami 5% diferencie medzi prisunom znalosti a ich zuzitkovanim.
Mozno to bol akurat ten skriatok, zmena vo formate ktorej nasledkom bola interakcia flashu s pdf.
Alebo sa mylim? Rad by som sa,.
btw, skus nahodhodit nejaku funkcionalitu co ma pdf a nie je popisana v specifikacii, co poskytuje vyrobca. zbytocne sa z toho snazis vyhovorit. a litanie mi zbytocne nepis, uz viem ked si v uzkych pises omacky okolo temy.
Ale som rad ze si sa mal moznost pochvalit, len neviem co s tym ma Linux.
Wlasatý má ale pravdu, hlavne narúša to širokú škálu platforiem, čo je problém a keby bol mal Adobe otvorený kód, už je to dávno ošetrené ....
:-(
V tom to je, tá spomínaná omnoho vyššia bezpečnosť Linuxu v porovnaní s MS Windows. Aj pri úspešnom exploite sa útočník prakticky nedostane k citlivým dátam na Linuxe. A pretože v dnešnom svete ide iba o peniaze, ide iba o to ako získať citlivé dáta od obete.
Ak sa dostane malware na linux, tak hoci sa nedokaze sam dostat nejakym sposobom do startup listu, stale ma plny pristup k datam pouzivatela, kedze bol spusteny prave pod uzivatelom.
Jednoducho povedane, malware ma plny pristup v pripade, ze user nepouziva chmod na foldre a nepristupuje k nim cez roota.
Linux by potencionalny virus pravdepodobne nezhodil, ale vymazanie plochy / dokumentov / share foldrov by sposobit mohol...
A aku formu? Moze to byt binarka so staticky zlinkovanymi vecami, moze to byt hybridna binarka (aby sla na viacerych strojoch), moze to byt skript v bash, kedze ten je na vacsine strojov nainstalovany, v tomto problem nie je:-)
Ak teda naozaj je linux principialne bezpecnejsi, v com tkvie ta bezpecnost?
selinux?
Nehovorim o serveroch. Tam ide linux dost dobre zabezpecit (ale aj windows).
Pomôžem si výbornou dokumentáciou z Fedora:
What is SELinux?
SELinux (Security-Enhanced Linux) in Fedora is an implementation of mandatory access control in the Linux kernel using the Linux Security Modules (LSM) framework. Standard Linux security is a discretionary access control model.
Discretionary access control (DAC)
DAC is standard Linux security, and it provides minimal protection from broken software or malware running as a normal user or root. Users can grant risky levels of access to files they own.
Mandatory access control (MAC)
MAC provides full control over all interactions of software. Administratively defined policy closely controls user and process interactions with the system, and can provide protection from broken software or malware running as any user.
http://docs.fedoraproject.org/en-US/Fedora/13/html/SELinux_FAQ/index.html http://docs.fedoraproject.org/en-US/Fedora/13/html/Security-Enhanced_Linux/index.html
- to je pre DAC, cize klasicke riesenie pristupovych prav owner-gruop-world, nie selinux
s tym default policy mas asi pravdu, ze kvoli pohodliu sa to zatial bezne nepouziva. v kazdom pripade to v linuxe je a kazdy si to moze zapnut. nepochybujem, ze keby sa linux rozsiril medzi bfu, tak budu vychadzat distribucie s nejakym restriktivnejsim defaultny nastavenim.
priklad ako funguje selinux:
majme v linuxe nainstalovany adobe reader v ktorom je bezpecnostna chyba. selinux tejto binarke obmedzuje pristup vsade, jedine co moze je citat z adresara Downloads, kde sa stahuju pdfka (trosku zly priklad :) ) a citat/zapisovat svoje konfiguracne subory v ~/.adobe. akykolvek iny pristup, ci uz pridanie sa do "programov do spusteni", praca so sietou a pod selinux zakazuje, alebo to bezne ten program nepotrebuje. skodlivy kod tak moze precitat vsetky subory z Downloads a prepisat si svoj konfigurak. nemoze ani zmazat, alebo odslat niekam sukromne data.
ale najsamlepsi komentar je aj tak tento::::
it´s not a bug, it´s a feature