Ako ste sa k Linuxu dostali?
Tak začnem. Ja som sa k nemu dostal cez brata jedného môjho známeho, ktorý s ním vtedy experimentoval, raz s Fedorou, raz s Ubuntu. Vypálil mi CD vtedy Ubuntu 6.10 a ja som si ho doma nainštaloval. Vtedy som bol z toho taká lama, že som potreboval, aby mi pomohol nastaviť internetové pripojenie. Bol to môj vôbec prvý konatkt s Linuxom.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Ešte som vygoogli Stanovu, ale pamätám si aj na rozsiahlejšie.
Na nejakom frameworku by bol novy system hotovy za tyzden roboty, so vsetkym.
Skoda len, ze ked skoncim s robotou, mam uplne ine starosti, povinnosti a tuzby ako sediet znova za kodmi.
html_editor
.Pre takto osekaný kód by som chcel poskytnúť možnosť editácie vo vizuálnom editore (preto HTML). Videl som množstvo projektov čistiacich HTML, ale oprava tagov bola takmer na všetkých mizerná.
Ďalšou drobnou komplikáciou, ktorú musím riešiť je to, že W3C mi hádže polená pod nohy. Napísať rozumne HTML a CSS je prakticky nemožné a všetko musím ohackovať. Základný layout som riešil asi 2 dni a to s nim nie som moc spokojný. Aspoň, že spĺňa aspoň aké také požiadavky (aby vyzeral ako tabuľkový a aby sa panely resizovali podľa šírky okna zhruba v pomere 30%:70%.
Ďalšie veci, na ktorých si dávam záležať je loadovanie webu. Chcel by som, aby web bol fakt rýchly a aby bez javascriptu generovalo prvé zobrazenie webu max. 4 requesty. Je to síce pomerne smiešna požiadavka, ale rýchlosť loadovania je jedným z dosť podstatných kritérií umiestnenia webu vo vyhľadávačoch. Priebeh načítavania je možné vidieť na tomto screenshote.
Medzi ďalšie problémy, ktoré riešim patrí napr. podpora cachovania priamo na webovom serveri (nginx) tak, aby rýchlosť načítania aspoň pri robotoch bola čo najvyššia.
Asi najväčší rozdiel medzi starým projektom a týmto je, že nerobím s čistým jazykom, ale s webovým frameworkom. Minule som tak mlátil jeden autobazár a v podstate postaviť takýto web na pythone s frameworkom django je otázkou 2 dní (pozor, som úplný začiatočník v tomto). Takže najväčším rozdielom ani nie je tak jazyk, ale použitie frameworku.
S djangom som začal robiť tak náhodne. Čo ma fakt zaujalo bol spôsob riešenia problémov. S djangom pracujú prevažne ľudia, ktorí majú pomerne veľké skúsenosti. Ak v PHP riešim nejaký problém je pomerne zložité vygoogliť dobré riešenie, pretože v PHP je množstvo začiatočníkov, ktorí svoje polovičné nedorobené riešenia vešajú kde-kade. To sa u django moc nestáva, jednoducho zadám do googla to, čo ma zaujíma, jeden klik a je to.
Ako jazyk je samozrejme Python úplne iný než PHP. Syntaktické rozdiely nechajme stranou, už len detekcia blokov podľa whitespacov je pomerne divočina ;) Na PHP ako jazyku sa mi nepáči strašne slabá typová kontrola. Napr.
"0" == false
pretože sa automaticky konvertuje na číslo. Na prvý pohľad to vyzerá drobnosť ale nejeden krát som kvôli takejto blbosti strávil deň hľadaním chyby v cudzom kóde. V pythone musím síce explicitne pretypovávať a ak to neurobím tak ma jednoducho za to sprdne výnimkou, ale vždy lepšia neodchytená výnimka než zlé prepočítavanie položiek v nákupnom košíku.Ďalším rozdielom v jazyku je podpora pomenovaných argumentov. Môžem si bez problémov dovoliť urobiť konštruktor s 10 parametrami, z ktorých bude 9 voliteľných a tie, u ktorých chcem vlastnú hodnotu len pri volaní konštruktora nastavím. Toto inak veľmi elegantne rieši django v queryset objektoch (
Auto.objects.filter(znacka = hladana_znacka, naburane = False)
) pričom funkcii filter môžem ešte prihodiť ďalších 20 voliteľných parametrov. Tieto drobné syntaktické špecialitky umožňujú vytvoriť framework s elegantným zápisom zatiaľ čo v PHP by som niečo také musel riešiť (ak by bol ekvivalentný framework) takto:Auto::objects->filter(Array('znacka' => $hladana_znacka, 'naburane' => False));
Čo sa týka kompletnosti môjho učenia jazyka tak ubezpečujem každého, že na zemi nechodí človek, ktorý by kompletne ovládal C++. Našťastie existuje postačujúca úroveň typu "nepoznám všetky možné zákutia, ale na programovanie mi to stačí". Takže za naučenie sa jazyka považujem poznanie paradigiem, ktoré sa v jazyku používajú (python prevažne OOP, trochu funkcionálneho programovania), základov syntaxe a nutného minima štandardnej knižnice. Paradigmy som samozrejme poznal aj predtým, takže zvyšok bol už len o syntaxe a základoch štandardnej knižnice.
Včera som trochu prerobil svoj vim na poriadne IDE pomocou týchto pluginov. Škoda, že také niečo nepoznám aj pre PHP, v práci by sa to moc hodilo (prečo vôbec robím v práci s PHP???).
Inak ja pracujem s editorom Emacs.
myslim ze som skusal live cd knoppixu z casopisu (zvladol som ho len nabootovat - vytacaci internet bol nad moje sily)
ale uz v 2003 som mal nahodeny debian (ktory som celkom zvladol ovladat)
Bolo to v roku 2008, kedy som si na nete niečo pozisťoval a povedal som si,že pôjdem do toho. Lenže som hneď stroskotal na usb modeme AD 2622, takže z toho najprv nič nebolo.Z tohto obdobia pochádza môj prvý post na toto fórum. Po čase som ukecal maminu na kúpu routera a linuxovanie sa mohlo začať. Prvé bolo Ubuntu 8.10, najprv ako dualboot,ale keď mi padlo nelegálne XP, mamina mi povedala,že tam v pohode môžem Linux nechať ako jediný systém.
Toto bol náš domáci desktop, ktorý stále ide,najdlhšie sa na ňom udržala Fedora, od septembra je tam Linux Mint LXDE edition, s ktorou som maximálne spokojný.
Na notebooku som spočiatku nepremýšľaľ,že by som tam dal Linux, ale po tom,ako ma začalo vyhadzovať z wifi, bratranec mi tam hodil tiež Ubuntu, kde samozrejme išlo wifi ako s medom. Ten notebook je história,,lebo je už u niekoho iného,ale vraj stále ide (je to Acer Aspire, kúpený v USA roku 2007).
Pred rokom som si kúpil nový notebook, kde som takmer okamžite naištaloval Fedoru,ktorá je tam stále a podľa všetkého nebudem meniť.
Linux bolo dobré rozhodnutie a doteraz mi jeho rozmanité distrá robia radosť.
Radšej by som položil otázku - prečo používate /vybrali ste si/ tú-ktorú distribúciu ?
Pre nezainteresovaných odporúčam filmy o Linuxe: The Code tiež nazývaný The Code Linux a Revolution OS.
Zaujímavo opísaný postup ako môže slobodná myseľ a prístup k životu zmeniť všetko o čom ste si mysleli že nieje života schopné a úspešné. Linux obrátil biznis naruby.
To som vsak nevedel vobec ovladat tak som zas presiel na windows
No potom som sa jedneho dna nastval sam na seba pretoze som len hral na pocitaci a nic nerobil, naformatoval som komplet disk(zmazal som napriklad save z Diabla 2 amazonka na urovni cca 80 :) ) a doma som nasiel mandrivu, asi 2006 sa mi vidi, potom som ju chvilku pouzival, potom som presiel na openSuse 10.2, tu som pouzival az do 11.0, potom chvilku fedora a potom ked vydali Debian 5 tak som sa konecne odhodlal ho nahodit, ten som pouzival az dokym som si nekupil novy notebook, tam mam teraz ubuntu 11.04 ktore som si vyladil a funguje uplne skvele.
Ked tak porovnam ten Mandrake 8.2 a teraz toto Ubuntu 11.04 (rozdiel tusim 6 rokov) tak celkovo linux a aj vsetko rozhranie preslo milove kroky.
Takto: Dare_devil, prosím ťa, nevieš, aké malo vtedy Ubuntu s Gnome požiadavky? Lebo keď si porovnám, ako mi vtedy šlapalo to staré a to, ako mi pri skúške šlapalo to terajšie (10.04 LTS) na preste som istom počítači, je to naozaj citeľný rozdiel. Toto 10.04 mi šlape len s XFCE, aj to ako ako-tak, tak tam mám pre istotu ešte Lubuntu desktop. Robil som to tak, že som tam dal Lubuntu 10.04 a potom som pridal Xubuntu desktop. Ale aj tak: napriek relativnemu komfortu, ktorý Xfce poskytuje, šlape to celkom dobre a nie je problém, ak mám otvorených aj viac aplikácií pomerne dosť vyžierajúcich ramku
Na 1.7 GHz CPU , 256 MB RAM a este smiesnejsej grafickej som v pohode pred 6 rokmi pouzival Opensuse 10.0 s KDE3
A teraz na veci ktore potrebujem robit potrebujem stvor jadro.. Hold, doba sa meni
v NTB je 1,6GHz PentiumM a zvyčajne ide na 600MHz a záťaž polovičná (Debian).
Takže ak nerobíš niečo veľmi špeciálne, tak 4 jadrá sú nezmysel