Narazil som na nasledovné video. Myslím, že je vhodné na zamyslenie sa. Žiadna súvislosť s Linuxom a open-source.
http://www.youtube.com/watch?v=vNanvK1oz3o
offtopic - slovenské cesty
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
O Linuxe
Portál
Odporúčame
Podporte nás
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Je to fakt otras, ale natočil by som aj horší úsek cesty I.tredy. Od každonených otrasov mám zničený výfuk, silemt bloky počítam budú všetky zničené, zdá sa mi že asi odchádza ložisko, keď budem prezúvať uvidím v akom stave budú gumy, tie ma fakt budú pekne srať, páč GoodYear nestojí 5korún. Inak aj tak obdivujem kvalitu konektorov, že pri každodených otrasoch, čo chodím jeden asi 5km úsek cesty zvaný tankodrom, tak konektory držia pokope. To sú za zimu fakt milíony otrasov, uvidím kedy auto klakne. Kríza, nekríza, keď sa toto nevyrieši, tak bude fakt problém pre ľudí vôbec dochádzať do práce.
(apropo stratené milióniky treba riešiť radikálne ako v Madarsku 1956 kde mali politici rezervované stĺpy pouličného osvetlenia a iba toto spôsobí, že sa niekto zľakne!!)
Dokonca jedna dedinka (Tomášovce) v okr. Lučenc už bola aj v TV, lebo cestári plátali výmole nejakým blatom, tak ľudia dali echo TV JOJ.
Priatelia, tie jamy vznikli tak, že keď polícia (Rýchla rota Chipa Dayla) zasahovala proti domonštráciam, tak silno tĺkla hlava-nehlava aj do asfaltu, aj do obyčajných ľudí - pretože si musia chlapci zaslúžiť tie svoje kráľovské výsluhové dôchodky - až vznikli tie známe výtlky ....
Pozri si video-inštruktáž z Bratislavských komunikácií ....
nikdy-nezabudneme-9-marec-2012-brutalny-zasah-policie/
Toto nie je óda na komunizmus, ale na to čo bolo a čo je teraz..
Slovák by si asi nemal veľa pamätať. Ako sme zistili pri jednej z priateľských diskusii, čím viac si pamätáme, tým viac to škodí nášmu zdraviu. Väčšina z nás, skôr narodených, bola presvedčená o tom, že keď sa budeme učiť, neskôr poriadne a zodpovedne pracovať, určite sa budeme mať lepšie. Kvalita nášho života bude stúpať, s pribúdajúcimi rokmi budeme môcť cestovať, venovať sa práci a svojim koníčkom, vnúčatám, rodine, priateľom a nakoniec v pokoji dožijeme na zaslúženom odpočinku.
Čím dlhšie žijeme, tým sa nás chytá väčšia skepsa a tým viac sa rozčuľujeme. Mladí to tak nevnímajú, pretože v tejto spoločnosti sa o predchádzajúcom režime hovorí ako o neľudskom policajnom štáte, v ktorom sa nedalo žiť. Režim bol totalitný, nebola tu demokracia a tak mnohí emigrovali. Keď opúšťali Slovensko, hospodárstvo bolo v celkom dobrej forme a v sociálnej oblasti nám mohol len máloktorý štát konkurovať. Školstvo bolo na vysokej úrovni a naši emigranti, ak nešlo o lajdákov a darebákov, sa väčšinou uchytili. Ľudia na námestiach pred dvoma desaťročiami očakávali, že ak sa nastolí demokracia, budeme žiť lepšie a náš život bude z roka na rok kvalitnejší.
Prešlo dvadsaťtri rokov a my sa čudujeme, že žijeme horšie a perspektíva slušného života je čoraz vzdialenejšia. Nie preto, že sme prestali pracovať, alebo nám niekto cudzí „podkopal nohy.“ Ale len preto, že naši vlastní, vraj slobodne volení zástupcovia ľudu, zradili tento národ. Dali sme im síce dôveru, ale nikto im nedal mandát na rozkrádanie, zbedačenie národa, totálne zdevastovanie medziľudských vzťahov. Ale oni to robia a my sa mlčky prizeráme. Zničili poľnohospodárstvo, výrobné fabriky. Zničili školstvo, zo zdravia ľudí urobili tvrdý, bezohľadný biznis, na ktorom ryžujú špekulanti, naša elita… a ľudia zomierajú. Fascinujú má neustále klamstvá, ako sa u nás predlžuje život človeka a okolo nás zomierajú ľudia po päťdesiatke, ba mnohí oveľa mladší. Na Slovensku sa totiž predlžuje len vek odchodu do dôchodku, ktorého sa väčšina nedožíva. Zvyšujú sa dane, odvody, ale nič v prospech ľudí sa nerobí a… peniaze opäť chýbajú. Všade okolo nás sú známky hlbokého úpadku nielen ľudí, ale aj enormne zadlženého štátu. Polícia si nemôže robiť svoju prácu, pretože je spolitizovaná, súdy a prokuratúra rovnako, záko nodárny zbor prijíma zákony, ktoré chránia gaunerov a našu elitu, na ktorú si nikto netrúfne. Zákony, ktoré ničia slovenských živnostníkov a podnikateľov, končiacich na úradoch práce. Zákony, ktoré rôznym darebákom a zahraničným subjektom, pomáhajú prelievať miliardy, zarobené zamestnancami s minimálnymi mzdami, do daňových rajov. A to sa bojíme čokoľvek povedať, pretože prídeme aj o tu úbohú mzdu! Preto radšej mlčíme a uskromňujeme sa, aby naša elita, spolu s darebákmi, mala ešte viac.
Nuž, tak je to a myslím si, že by sme mali nahlas začať hovoriť našej mládeži, aká totalita skutočne bola. Že sme mali školstvo s vynikajúcimi učiteľmi, zdravotníctvo s vynikajúcimi lekármi, banky s prijateľnými úrokmi, fungujúci priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, ale aj štátne úrady, dokonca sme sa nemuseli báť o svoj život a život svojich blízkych. Doprava, či už vlaková alebo autobusová, bola za prijateľné ceny. Žili sme skromnejšie, ale byty boli zadarmo, alebo za pár korún a aj na tie prispel štát.
Pamätáte ešte, že za maximálne desať tisíc eur ste si mohli postaviť krásny dvojposchodový rodinný dom a nikto sa nemusel báť o prácu, a o to, že nesplatí pôžičku? Nemali sme síce posledné modely kreatívnych módnych návrhárov, nemali sme drogy, chýbali nám mandarínky, banány, luxusné autá a supermarkety preplnené nekvalitným tovarom. Ale mali sme všetko, čo sme k životu potrebovali, aby sme sa ako slušní ľudia dožili staroby. Mali sme skutočných priateľov, rodinu, dobré medziľudské vzťahy, aj keď v každej ére musia žiť medzi slušnými ľuďmi aj krysy.
Dnes už asi väčšina z nás vie, že demokracia a trhový mechanizmus nás za dve desaťročia zbavili ľudského rozmeru, človečenstva, urobili z nás neľudské bytosti, bažiace po moci a peniazoch. Ale asi tak to musí byť, keď robíme všetko preto, aby sme zničili všetko krásne, ľudské a milujúce. Aby sme zničili samých seba.
autor: L. Rešovská
Toto nie je môj názor o komunizme, je to reakcia ľudí na to, že čo sa mohlo na Slovensku/Česku pokurviť, to sa aj naozaj pokurvilo. Toto je plač nad tým, čo všetko sa so Slobodou nezvládlo, a akí sú tí naši spoluobčania KOKOTI, lebo po 1989 sa prepásla veľká príležitosť nás všetkých.
Ja osobne som nikdy nechválil žiadne politické zriadenie, iba som vždy túžil po Slobode, asi tak nejak .... to už je však iná debata, ktorú na verejnosti neprevádzkujem.
Dodoedo: silné vulgarizmy moc nemusím, ale... po roku 1989 prišli také (cenzúra) veci ako mečiarizmus, ficoizmus a keď bola konečne nejaká normálna alternatíva, tak sa hádali medzi sebou. Slovensko sa niekde dostalo. Sláva. Ale ako to, že sa takmer všetky krajiny posunuli niekde ďalej a majú menšie zadĺženie, problémy s nezamestnanosťou atď... nuž, zle matičko zle...
Kôli objektivite si mohol spomenúť aj dzurindoizmus.
Tí jeho kamaráti ešte aj tunel vytunelovali...kua.
Ono to vypadá, že gorily si z nás za každej vlády robia dobrý deň.