Zdravim, Vas chcel by som sa naucit programovat. Vedeli by ste mi poradit ako zacat a v akom jazyku? Dakujem za pripadne informacie.
Programovanie
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Zdravim, Vas chcel by som sa naucit programovat. Vedeli by ste mi poradit ako zacat a v akom jazyku? Dakujem za pripadne informacie.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
3. ročník Bratislava OpenCamp sa uskutoční 5. 4. 2025
Po covidových rokoch a ďalších prekážkach je pred nami tretí ročník, ktorý sa uskutoční v apríli 2025 na FIIT STU v Bratislave. Prvý aj druhý ročník konferencie sa tešil účasti okolo 300 ľudí, veríme že tretí ročník bude ešte lákavejší.
Zdroj: Bratislava OpenCamp
Aj v roku 2025 sa v Bruseli uskutoční podujatie "Free and Open source Software Developers’ European Meeting" (FOSDEM). Viac na jeho stránkach.
Zdroj: https://fosdem.org/2025/
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Záleží aký level by si chcel, dnes by som začínal s Pythonom, prípadne C.
A aku knihu by si mi odporucil?
Na jazyk C odporúčam Učebnice jazyka C od Herouta, stačí 1. diel.
Python som sa učil z tutoriálu na stránke howto.py.cz, avšak ešte v staršej (Python 2) verzii, teraz už to preložili na nový Python 3. Je to spracované celkom kvalitne. Zaujímavo vyzerá aj kniha Ponořme se do Pythonu 3
Zvyšok je už o tvojej vlastnej iniciatíve - to jest, niečo naprogramovať. Pri učení sa programovania je najlepšie si stanoviť nejaký cieľ - trebárs, že si naprogramuješ vlastný prehrávač hudby. Najprv urobíš primitívnu konzolovú verziu, potom pridáš grafiku, neskôr možnosť nastavení a tak ďalej. Na takýchto veciach sa človek naučí najviac, pretože takmer vždy narazíš na konkrétny problém a ten sa snažíš vyriešiť, či už hľadaním chyby alebo učením sa nových vecí.
Pracovať na vlastnom projekte je veľmi vhodné, lebo sa to zíde aj potom na vysokej škole - ak chceš ísť študovať informatiku. Jednotlivé časti projektu potom uplatňuješ ako semestrálne práce v tých najrôznejších predmetoch. Skôr či neskôr, narazíš aj na neriešiteľný problém a tomu problému sa prípadne budeš venovať v bakalárke. Ale to už je moc do budúcna. Prakticky to isté platí aj o strednej škole, je možné riešiť napr. Stredoškolskú odbornú činnosť (SOČ).
K téme, veľmi dôležité je naučiť sa poriadne Googliť. Google je v pohotovosti a ak správne formuluješ problém (bez zbytočností, v angličtine), odpoveď takmer vždy nájdeš. Angličtiny sa rozhodne netreba báť. Ak ti robí problém, treba sa naučiť slovíčka a čítať anglické texty - tých bude pri riešení problémov viac než dosť a problém s angličtinou sa vytratí.
A ak sa oblasti programovania chceš venovať naozaj poriadne, treba mať na pamäti, že informatika je vedný odbor, a teda aj tu existujú určité teórie, ktoré zjednodušujú život a programátorovi uľahčujú prácu. Preto odporúčam prečítať si niečo o informatike ako o vede a čo skúma. Aby som trochu nasmeroval: Teória automatov a jazykov, teória grafov, teória hier, lineárna algebra, diskrétna matematika... je toho veľa :) Na pochopenie je to trochu zložitejšie, lebo je to v reči (vyššej) matematiky, ale má to veľmi veľkú aplikáciu pri programovaní. Lineárna algebra sa uplatňuje v hudbe a videu (kódovanie), teória automatov a jazykov pri samotnom programovaní (prekladač), diskrétna matematika je použitá pri šifrovaní. Všetky tieto vedy (a je ich ešte omnoho viac) tvoria základ umelej inteligencie k čomu vlastne celá informatika a celé programovanie v súčasnosti smeruje.
Neber tento text ako odradenie. Ber ho ale ako výstrahu, že na programovanie treba mať skutočne pevné nervy, lebo úplné začiatky sú síce ľahké, ale potom je to už ťažšie :)
Momentalne som v maturitnom rocniku a rozmyslam kam dalej. Chcel by som sa venovat informatike. Predpoklady na to mam asi take, ze matematika mi celkom ide, dokonca som sa dobrovolne prihlasil, ze z nej pojdem maurovat. Co sa ale fyziky tyka tak tu som na strednej(ekonomicka) nemal. Rozmyslal som nad aplikovanou informatikou alebo sietami. Skuste mi popisat ake je to na vysokej skole zo zameranim na informatiku, ci sa to zvladnut aj z inych ako technickych skol alebo nie. Tiez som rozmyslal na kybernetikou, tiez v tom vidim potencial do buducna ale asi iba v zahranici. Tomu by som sa nebranil ale neviem ci to zvaldnem predsa len kyberntika a robotika to je pomyselny strop informatiky a hlavne fyziky a elektrotechniky. Chcel by som sa tiez opytat, ci sa na vysokej zacita od ´´podlahy´´ od zakladov hlavne elektrotechniky a fyziky alebo pocitaju s tym, ze mam aspon zakladne znalosti zo strednej skoly.
Nazdar flauscher, ja chodím na FEI STUBA odbor aplikovaná informatika a som z gymnázia. Môžem ti povedať, že ak ti ide matika a baví ta informatika tak to je zaklad. Fyziku u nás učia od základov (teda aspoň na aplikovanej inf.). Programovanie tiež učia od základov (učí sa tu C a C++ na začiatku) aj keď z vlastnej skúsenosti viem, že je dosť dobrá výhoda ak rozumieš aspoň základom programovania. Matematika sa nepreberá od základov ale stavia sa na stredoškolskej matematike (aj keď niektoré veci väčšina na strednej nemala :) ). Pred začiatkom semestra je ešte naviac krátky rýchlokurz stredoškolskej matematiky a aj fyziky.
Tak čo sa týka mňa, študujem bakalársku Teoretickú informatiku na ČVUT FIT. Sú tu ľudia z rôznych stredných škôl a darí sa im. Taktiež viem aj o takých ľuďoch, čo prišli z technických stredných škôl a neprešli ani prvým semestrom. Je to tu drsné, ale zvládnuť sa to dá. Škola nepredpokladá žiadne hlboké znalosti informatiky, všetko ťa tu naučia od začiatku, ale netreba sa flákať a brať to štúdium vážne. Očakáva sa štúdium a aktivita aj počas semestra, nie len v čase skúšok. A rozhodne neplatí pravidlo, že prvý semester je najťažší. Štatisticky je najťažší preto, že sa na túto školu hlási kde kto a potom to flákajú, prípadne si ľudia uvedomia, že informatika nie je pre nich. Človek tu bojuje so štúdiom po celý čas.
Ale fajn, čo sa týka konkrétnych predpokladov, tak asi najviac kritická je matematika. Tá nás všetkých na FITe sprevádza v každom semestri, takže je veľmi výhodné mať slušný stredoškolský základ a nebáť sa počítať príklady. Je dobré mať nejakú prax s Linuxom a programovaním, inak je malá pravdepodobnosť, že prejdeš ďalej. Fyziku som nejako ešte na FITe nepotreboval. Maximálne sme v prvom semestri mali RLC obvody pre prehľad ako to funguje na tej nižšej úrovni, ale to bolo skutočne ľahké a naučia ťa všetko, čo treba. Fyzika je ale "potrebnejšia" ak by si šiel študovať obor Počítačové inžinierstvo.
Počítačové siete máme tiež, ale len nejaký ten základ. Kybernetiku nás tu neučia, ale práve obor Teoretická informatika je skvelá pre jej zameranie, lebo vďaka nej sa dá ľahko nadviazať na umelú inteligenciu. Tak či onak, toto sa učí do hĺbky napr. na ČVUT FEL, zaujímavo vyzerá aj Kybernetika na TUKE.
Mozes zkusit treba: http://ctp.mkprog.eu/sk/ najdes tam popis roznych jazykov, zakladne prikazy, porovnavacky
Tak ja som prváčka na matfyze odbor informatika, ak si chodil na strednú zameranú na ekonómiu tento odbor silne neodporúčam, lebo matiky je tu mrťe veľa, ale za to aplikovaná informatika nie je až taká náročná.
Spravidla nemáš problém s tým, že by si mal málo základov zo strednej, ale musíš sa pripraviť na to, že na výške sa všetko preberá naozaj rýchlo.
Čo sa jazykov týka na informatike sme začínali s akýmsi C/C++ , viacmenej išlo o C a sú tam nejaké črty prebraté z C++, ale nemali sme objektové programovanie. Celkovo skôr zamerané na to, aby si sa naučil kódiť všeobecne. Druhý semester sa preberá Java (momentálne Java SE 7). Všetky materiály, myslím, že vhodné aj pre samoštúdium nájdeš tu: http://compbio.fmph.uniba.sk/vyuka/prog/index.php/Predn%C3%A1%C5%A1ky.
Na aplikovanej informatike programujú prvý rok v Pythone. Neskôr myslím C++. Z jazykov samotných sa toho naučia v škole viac ako na informatike, tá je skôr teoretickejšie zameraná, je tam viac matiky a zo začiatku ti to príde všetko veľmi abstraktné.
No ale ja neľutujem :) určite je matfyz dobrá voľba. btw. na informatike ani aplikovanej informatike nemáš fyziku :)
vyser sa na IT a chod za doktora...
Ahoj,
Doktorát sa robí aj na IT oboroch.
Akurát mi nie je jasné prečo tu niekto oživil tri roky starú otázku reklamou na svoj blog, a dokedy to tu bude zúfalo oživovať.
len skratka je ina
Skrátka, je iná.
Viac sa k tomu neoplatí povedať.
tak tak