Dobrý večer!
Som tu nováčikom a v Linuxe rovnako.
Dlhoročne robím vo Windowse a robím aj servis Windowsu. Mojím koníčkom sú retropočítače.
Prečo som sa ocitol tu: 1. zabezpečil som si Raspberry Pi 2. V ňom ma zaujíma aj LFS - Linux from scratch 3. skúšam nahradiť Windows pretože mám pocit že mi nestačí.
1) Raspberry Pi má podporu rôznych operačných systémov, zväčša však Linux ale dá sa na ňom z pohľadu na Windows sprevádzkovať aj Windows on ARM. Mám záujem o Linux ktorý je možné čo najviac prispôsobiť svojim potrebám po funkčnej aj vizuálnej stránke...
2) ... a tu vychádza do popredia dôvod LFS. Programujem vo viacerých dialektoch Basicu PC, retro 8-16bit a assembleri 8/16bitových strojov - architektúry x65 a x80. Všimol som si že pri Raspberry Pi sa toho veľa točí okolo Pythonu - dokonca viac ako C/C++.
3) Keďže som fanúšikom retropočítačov, tak používam rôzne subsystémy vo Windowse ako napríklad NTVDMx64 ktorý umožňuje spúšťať 16-bitové DOS/Win16 aplikácie na 64bitovom systéme. Rovnako som sa dostal aj k WSL a fungovalo to celkom dobre - až na to že som to nikdy nevyužil naplno lebo s Linuxom mám len skúsenosť s distribúciou Linuxu Mint Commodore OS Vision. Všimol som si však pri hľadaní že Linux má subsystémy ktoré umožňujú spúšťať viaceré platformy:
Wine - Windows 16bit, 32bit, ale neviem či 64bit, rovnako otázkou je či spustí aj DOS aplikácie pretože je to simulácia prostredia pre Windows.
Anbox - umožňuje spúšťať aplikácie Androidu
Darling (hoc ešte vo vývoji) - umožňuje zatiaľ limitovane spúšťať aplikácie macOS. Neviem či existuje niečo na spúšťanie iOS aplikácií.
Prečo LFS: Pre 8bitové Commodory som začal programovať OS a hoci som ho pre nedostatok času nedokončil, táto tendencia ma neopúšťa...
Najprv mám chuť experimentovať a spoznávať - preto ak smiem poprosiť poraďte mi nejakú distribúciu ktorá: - je plne prispôsobiteľná po funkčnej stránke - plne prispôsobiteľná po vizuálnej stránke - existuje aj x86 aj x86-64 ale aj ARM - je zvládnutená po prechode z Windowsu - nemyslím vizuálne
Ďakujem za prečítanie tohto obsiahleho textu avšetky rady.
Miro
AKý Linux? To ti skopírujem môj názor z predošlého komentu - "Najjednoduchšie je navštíviť napr. DistroWatch.com a skúsiť si z kľúča live distrá a ktoré sa ti páčia, na vytvorenie live USB odporúčam použiť Etcher. Prípadne si vyskúšať distro na DistroTest.net."
Pýtal si sa na prispôsobiteľnosť, v tomto prípade by som to asi urobil inak, ako som písal vyššie stiahni si tri distrá a vyskúšaj si ich z USB kľúča na nečisto: Ubuntu, Kubuntu a Xubuntu. Takto si vyskúšaš tri najbežnejšie desktopy - GNOME, KDE (Plasma) a Xfce a zistíš, ktorý desktop ti sadne najviac. A už potom sa vieš pohnúť ďalej a a zamerať sa na konkrétne distro, kam vieš samozrejme daný desktop doinštalovať, prípadne ho má v základe. Budeme ti radiť len tie svoje zaužívané samozrejme, toto sa nedá vziať veľmi objektívne. Ja používam dlhodobo Xfce a asi posledný rok aj KDE.
Čo sa týka DOS programov pod Linuxom, tam odporučím klasiku DOSBox, vieš si v konfigu nastaviť napr. automatícké mountnutie C disku, spustenie NC atď., ostatné "emulácie" ako napr. Android som neskúšal,,,
A nájdu sa tu aj chlapi čo používajú Raspberry Pi prípadne programujú, tí sa ti môžu vyjadriť k technickým veciam,,,
ak chces distro co funguje aj na ARMe tak to mas celkom zaujimavy filter
ak to chces spustat na rpi,tak tvoj rozsah distribucii sa zuzil tak asi na 20
z mojich skusenosti je pre rpi najlepsia volba ich original distribucia Raspberry pi OS (povidne raspbian) zalozena na debiane, lebo je optimalizovana na obmedzeny HW v rasperry pi
ako desktop je este zaujimavy MX Linux pre rpi (s fluxbox prostredim, ktore nie je uzivatelsky nakrjasie ake vcelku svizne na rpi4)
Ak to chces spustat na x86 pc tak asi skus samotny debian, verziu testing (debian nie je uzivatelky najjednoduchsi ale pre niekoho co programuje OS je to zvladnutelne) a potom budes ovladat aj Raspberry pi OS
alebo MX Linux (samozrejme verziu pre x86)
ale aj tak ti nezostane nic ine ako skusat a skusat, na PC najprv formou live USB a potom aj multibootom (ak mas priestor na diskoch, ja som na NTB mal jeden cas 7 nainstalovanych distribucii na testovanje)
na pi zase tiez nie je problem flashnut kartu novym OS ked ti jeden nebude vyhovovať
ja by som sa vyjadril k linuxu na rpi.
rpi 2 je zly vyber. je slaby (jedna verzia je rovnaka ako rpi 1 b+, druha o trochu lepsia) v sucasnosti na bezproblemove pouzivanie odporucam min. rpi 3b
1. osobne uprednostnujem raspbian (debian priamo pre raspberry) plus modifikacie podla potreby.
alebo pre specificke veci a stary rpi 1b+ TCL (tiny core linux) ktory je plne konfigurovatelny a dost flexibilny, pouzivam to na pristupy cez lpt k roznym utilitam a vie spolupracovat aj s arduino. druhou moznostou vyuzitia tcl je rpicore player (tenky klient pre logitech media server)
2. python je vcelku univerzalny, k basicu na rpi odporucam tinybasic myslim ze je aj sucastou raspbian repozitara (synaptic - hladat basic) zaujimave je vlakno na rpiforum
taktiez by som odporucil pozriet mx linux pre raspberry ale na rpi2 asi bude problem...
na retro je v raspbiane dosbox, mame alebo qemu. wine potrebuje aspon rpi3 a exagear na prevod arm na x86 da sa s rezervou pouzit na windows 32 bit. na rpi 64bit wine nepojde dobre ani na raspberry pi 4 s 8GB ram (arm je uplne ina architektura a wine potrebuje sam oo sebe vykon na preklad)
navrhoval by som skor nejaky starsi notebook alebo pocitac na to klasicku distribuciu a tam s wine problem nie je v pohode taky atom (+ aspon 1GB ram) alebo fjs esprimo. tam pojdu akekolvek distribucie + 64bit wine
to úplne súhlas Rpi2 je vhodná možno ako mini server (napr. na DNS pihole alebo ako VPN server) ale desktop na 2ke je utrpenie (viem mám 2ks), dokonca aj špecializované KODI distrá (OSMC alebo LibreELEC) na tom bežia ledva ledva
ja jednu pi2 používam ako sieťový prehrávač audia (s volumio ako OS a externý DACom) a druhú mám ako prístupový bod do siete u rodičov (beží tam DietPi, založený na debiane a vňom wireguard)
rpi4 používam ako multimedialne centrum a núdzový desktop v mojej starej izbe v rodičovskom dome (bezi tam raspberry pi OS desktop a KODI) a na tom sa dajú už robiť veci, ale spustiť na tom aplikáciu cez wine ma ani nenapadlo (očakával by som že to vôbec nebude fungovať)
jj. rpi2 mam zo starym kodi 17 lebo nove na tom seka. ale nie je na internete tak to nevadi
a druha vec je ze aj rpi4 ma problem s wine, nie je na to stavane
nemam rpi4ale napadlo ma ze mozno by lepsie fungoval Hangover
je to od autorov wine.
ale ako som pisal povodne, rpi na to nie je urcene.
da sa pouzit ako bastl zakladna, ako htpc (asi 90% ludi to tak pouziva) ako desktop hlavne rpi4 a rpi400
Ono kopec aplikácií nebude fungovať ani na MS Win, páč je to iná architektúra.
zeby autor dopytu?
ja som na svoje RPI3 a RPI4 nainstaloval Ubuntu 20.04.2 LTS, konkretne :
https://ubuntu.com/download/raspberry-pi
Nainstalovane, vsetko funkcne a nemusim na to siahnut az do roku 2025 :-)
to ano, len on ma rpi2
ten je v dvoch verziach s 900 MHz 32-bit quad-core ARM Cortex-A7 a 1.2 GHz 64-bit quad-core ARM Cortex-A53
"nemusim na to siahnut az do roku 2025"
jedine ze by ti klakla karta (čo je uplne bežné), robil by som si pravidelne zálohy, to len tak aby sa nezabudlo
to mas pravdu ... :-) zalohu robim kazdy tyzden, ale s tymi SD kartami je to morda - uz som ich odplalil 3, ci 4 ? snad casom bude moct byt boot a aj root na nejakom externom disku - zatial sami to nepodarilo este rozbehat bez SD karty
tak odkedy mma rpi som minul snad 50 sd kariet, prve som mal rpi 1 B na klasicke sd.
a zalezalo dost na karte, casto aj gold sandisk odchadzali po mesiaci v rpi
A nemá potom človek pocit, že čaká kedy zase odíde ďalšia karta? Na toto by som nemal nervy,,,
nove to uz nerobia. odkedy su microSD tak tie maju iny sposob zapisu, povodne totiz SD karty (klasicke velke) boli stavane na 1000-5000 zapisov
mne sa na predlzenie zivotnosti karty najviac osvedcilo hned po instalacii vsetkoho potrebneho zmenit filesystem na read only
BTW rpi 4 uz podporuje aj boot z externych zdrojov (nemám to ale odskúšané)
Jj presne. To vydrží furt. Ja som mal len jedno RPi a aj to som daroval kámoške, čo si na tom chcela spraviť nejaký server. Viac som skúšal všelijaké tie "kvalitné" Čínske serepetičky, čo to mali by default viac užívateľsky prívetívé. Minimálne jednu určite doma mám, ak nie dve.
No a k tomu USB HUB a klasický rotačný disk, USB kľúče do mesiaca tiež umrú.
32GB usb kluc pouzivam rok dennodenne ako disk s nainstalovanym devuanom, pravda swap je na rotacnom disku
Mno a ešte som si k tomu kúpil klávesnicu od HP. takú veľkú aby som tam dosku mohol zabudovať. Teda nechal som si odporučiť HW. Mal som vtedy s tým plány, čo všetko by sa na tom dalo postaviť. Ale dal som to bokom a už sa tomu vôbec nevenujem.
to je skoda.
ja prave ozivujem stare pda (fujitsu siemens loox nx560) s 18650 2mi clankami + esp s bt ako prevodnik + display.
povodne to malo robit cosi ako Xtrinsic Sensor Board s gps a logovanim (na bike) ale ...
Je s tým hrozne sraní :)
Stále si nájdem vec čo prebije ostatné plány.
Prajem ti veľa energie to dokončiť.
trci to zatia v supliku. ale momentalne je to v plane, lenze ak sa otvoria v BE a AT hranice, budm musiet do prace, a tej ma caka dost
HU hranice sú našťastie otvorené a som rád keď na SK nemusím byť, ale to je zas o inom.
Len nakrátko, musím detailne pozrieť odpovede.
Mám Raspberry Pi 4B ale iba 2GB RAM.
Problém bol že som pri písaní textu zle odenteroval riadok a nenapadlo ma že to vyznie ako Pi 2. Tam boli tri body... a vtrepal som to na jeden riadok.
Idem teraz spať, ráno sa na to pozriem,
A ďakujem všetkým.
Miro
hmm na rpi4 aj s 2GB je to stale problem s wine.
inak ostatne by malo ist relativne v pohode.
No,pozrel som linky a vyzerá to zaujímavo. Najskôr asi skúsim DistroTest.
K DOS 16-bit: DOSBox nemusím. Nie som fanda toho programu a na Windows 10 x64 som používal NTVDM x64. Umožňuje to spúštať 16-bitové DOS aplikácie a spolu s WineVDM aj 16-bitové DOS aplikácie reálne ako natívne na 64-bitovom Windows 10.
Vidím defacto že Linux je rôznorodý ako som ani netušil - DistroTest je toho ukážkou.
Zostáva mi testovať a testovať. Len otázka je: V čom je Ubuntu tak dobré že je všeobecne najviac spájané s Linuxom?
Druhou otázkou sú aktualizácie a ovládače: Ako sa Linux aktualizuje? Nová inštalácia či iba komponenty? Pretože všade sú odkazy typu: Jadro Linuxu bolo aktualizované... GTK bolo aktualizované apod. Ovládače - aká je všeobecná podpora?
Ďakujem za všetky info.
Miro
ubuntu je take rozsirene lebo za nim stoji multimilionova korporacia (cannonical) ktora ho pretlacila (a platila kopu vyvojarov a marketing) a v case ked sa to dialo bolo jedno z mala uzivatelsky priatelskejich distribucii (dnes uz trochu upadlo - ine distra ho dobehli a predbehli)
aktualizacie linuxu prebiehaju cez balickovaci system (rovnako ako inštalácia), kazdy program/komponent je samostatny balicek, ktory sa sasamostatne aktualizuje (samozrejme systemovy spravca balickov zabezpeci aktualizacui na par klikov)
aktualizacie su caste a rychle
+ niektore (vacsina) balicky maju tzv. zavislosti - ze ak chces jeden musi sa nainstalovat aj druhy a treti, ale to ta ako uzivatela trapit nemusi o to sa stara spravca balickov
BTW nastuduj si nejake clanky o zakladoch linuxu tam to bude lepsie vysvetlene
tak dualboot s freedos.
freedos funguje perfektne
ubuntu nie je dobre, ma najhlasnejsiu trubu. ako fedora ma najviac penazi
ovladace: moja skusenost zalezi od zariadenia, napr graf. tablety maju problem v novych jadrach.
vseobecne plati - novy hw podporovany cca po 3-6 mesiacoch v novom jadre. starsi hw vacsinou koncil v jadre 4.19. momentalne odstranuju podporu pata (ide)
linux: 4 vetvy- debian redhat slackware a arch. potom par nezavyslich ako void.
inak je to vacsinou o prostredi a programoch.
nikdy som si neuvedomil ze naozaj su len 4 vetvy linuxu (debian, redhat, slackware a arch) a pár nezávislých (a o to menej znamych)
zaujímavé
ked som zacinal boli 3 (Debian RH a Slackware). Pouzitelne vo firme (robil som v japonskej firme) boli podla standardov len Debian a RH.
Inak strom vyzera celkom pekne
Inak čo sa týka desktopov, celkom zaujímavý prehľad je v tomto blogu.
je tam zaujimavy graf ktory hovori ze medzi vacsinou DE (kde, gnome, xfce, mate, cinnamon, budgue, deepin,....) je rozdiel asi 150 MB vo vyuziti ramky
zaujímavé
ja som to testoval v 2019. odvtedy nesedi xfce, cinnamon ani KDE.
Mam dojem ze si spravim test MX + DE
Nuz co ti poviem, stiahni si nejake distro nainstaluj si ho a skusaj, citaj a uc sa. A ked ta prestane bavit stiahni si ine a skusaj dalej... a takto to budes robit ako my vsetci, kym nenajdes tu distribuciu ci ti bude najviac pasovat... vola sa to distro hopping, ci tak nejak nie? :)
jj distrohopping :-)
Ešte na túto tému posledná otázka:
Tak ako od Windows 10 sa pri každej aktualizácii (myslím tie 2x za rok) sa pridávajú nové funkcie, ako je to s Linuxom?
Či je nutné aktualizovať jednotlivé programy, resp. jadro a iné komponenty tiež dostávajú nové funkcie?
Toto mi je nejasné...
Miro
1. aktualizacie prichadzaju pravidelne v rolling aj jadra.
2. programy sa aktualizuju automaticky podla zmeny v repozitary (ak je test alebo sid tak vacsinou najnovsie verzie)
3. jadro je podporovane do isteho casu a vacsinou nie je nutne to povysovat. Zaplaty a zmeny sa ale aktualizaciami deju.
Problem je z pouzivanym hardverom, vo vacsine pripadov novsie jadro straca podporu starsieho HW (5.x mi uz nepozna stary PC s Celeron 633MHz) cize treba riesit cca tak ze najnovsi HW (2020-2021) najnovsie jadro, starsie pocitace jadro 4.19 (LTS s dlhou podporou)
este by som doplnil (velmi zjednodusene) - jadro je pre bezneho uzivatela len o podpore HW,
stylom ak mi na tomto jadre funguje vsetok hw nemam dovod ho povysovat (stale ho treba aktualizovat pre opravu chyb a zranitelnosti ale zvacsa nie je ptrebne prechadzat na nove verzie jadra a vacsina distribucii to ani nerobi - zvacsa nove jadro pride az s novou verziou distribucie)
vsetku beznu uzivatelsku funkcnost zabezpecuje desktopove prostredie a samotne aplikacie
tie dostavaju nove funkcie pri kazdej aktualizacii, akurat si uzivatel nemusi strazit ci ma najnovsiu verziu, spravca balickov zabezpeci ze ma tu najnovsiu verziu
Ešte malé doplnenie. Existujú aj tzv. Rolling Release distribúcie, také ako napríklad Arch linux alebo Manjaro, kde aktualizácie prebiehajú veľmi často. Pokiaľ inštalácia má napr. cca 1500 balíčkov, tak pri zmene ktoréhokoľvek z nich, Rolling Release distribúcie aktualizujú. Niekedy sa aktualizácie objavia aj niekoľko krát za deň. Takže takéto distribúcie sú veľmi aktuálne, avšak náchylnejšie na problémy spôsobené menšou mierou testovania pred vypustením aktualizácií. Pre začiatočníkov nie sú vhodné pre nižšiu stabilitu. Pri Rolling Release distribúciách platí, že aktualizovaná distribúcia obsahuje najnovšie balíčky.
aj mx je rolling.
ja som mal za to že MX sa tvári ako rolling pokiaľ ide o verzie založené na rovnakom debaine, ale po zmene verzie debianu už sa správa ako point release distro (odporúčaná reinštalácia pri prechode na novú verziu)
na strane MX sa píše
Ano, prechod na debian sa robi ako fixed, inak sa sprava ako rolling (az na upgrade kernelu, do toho nezasahuje)
V podstate rusi povodne rozdelenie rolling / fixed distro
Základná charakteristika Rolling Release hovorí, že aktualizovaná verzia je najnovšou verziou. Čo v prípade MX neplatí, pokiaľ má fixed prechody medzi verziami Debianu. Navyše skutočne aktualizuje pri aktualizácii akéhokoľvek nainštalovaného balíčka alebo má iba časté aktualizácie?
Aktualizuje aj debian okrem kernelu (verzie kniznic)
niektore ma este MX novsie (pre stable verzie) (vid obr) alebo link
inak toto je na zaujimavu debatu.
Lebo niektore distra pouzivaju niektore kniznice "stare" a niektore test.
A potom sa deju zazraky :D
Predsalen sa ešte vrátim...
Tak ako vo Windows pomocou registrov je možné nastaviť čokoľvek, je niečo podobné v Linuxe?
Miro
Moja rada pre Teba : nainstaluj nejake zakladne distro a zacni studovat, pouzivat ho a hladat postupy na webe.
V priečinku /etc, alebo /usr/share. Užívateľom sa nastavenie programu ukladajú v domovskom priečinku, sú to tie súbory a priečinky s bodkou na začiatku (skryté súbory).
Príklad: pre icewm, sa nastavenia môžu uložiť v domovskom priečinku ./icewm v mojom prípade je celá cesta: /home/mario/.icewm
Druhá možnosť je v priečinku .config môj prípad by bol: /home/mario/.config/icewm
No a teraz chcel RedHat v Linux enviroment urobiť úplný bordel, ala MS Windows registre. Ja neviem určite na tom aj robia , ale to je jeden horší nápad za druhým.
Zapmätaj si že existuje starý poctivý Linux enviroment a terajší hipsteri z RedHat.
Do tej prvej kategórie patrí antiX, MX Linux. Do tej druhej Fedora, Ubuntu, Mint, Arch a celý mainstream. Toto treba vedieť dnes ako prvé než začneš niečo s Linuxom riešiť.
Bohuzial na tom robia.
To proste nie je náhoda, že zlé veci sa priťahujú.
Odborník na MS Windows a jeden softvér nedokázal zmeniť jazyk v aplikácií, čo sa robí cez registre! Čiže užívateľ musí osloviť roota aby zmenil jazyk (Čo nakoniec aj tak fungovať nebude). Ako som písal dobré nápady sa priťahujú.
A keď si nainštaluješ piškvorky potrebuješ reštartnúť počítač? Toto mali tiež v pláne.
Linux registry nema. Konfiguracie sa ukladajuv adresary /etc. Su to standardne textove subory.