Chcem sa s vami podeliť o jeden starší, ale o to bizarnejší zážitok z roku 2003, kedy open-source zachránil duševné zdravie jednej rodiny. Ukazuje to, že Linux dokáže nájsť uplatnenie naozaj všade.
Mali sme v širšom okolí staršieho pána, uja Jana. Bol to človek zo starej školy, s počítačmi mal nula skúseností, zato mal veľmi ťažkú, búrlivú povahu, holdoval alkoholu a rodina s ním mala pre jeho výčiny obrovské trápenie. Keď bol doma, z nudy len tupo pozeral televízor a atmosféra hustla. Mojej priateľke vtedy napadol geniálny spasiteľský plán – videla u mňa na monitore linuxové kartové hry a navrhla, aby sme ujovi Janovi skúsili dať nejakú starú mašinu na rozptýlenie.
Vytiahol som zo skrine starý notebook Umax (vtedajší neskutočný hardvérový nezmar), nainštaloval Linux – bol to vtedy nejaký Mandrake s KDE – a kompletne ho vyladil na mieru: automatické prihlásenie bez hesla, žiadny šetrič obrazovky a na plochu som mu vysadil ikonky legendárnych balíčkov ako Aisleriot Solitaire a KPatience v slovenčine, ktoré v sebe mali snáď 100 verzií kartových hier. Na plochu som mu vytiahol zástupcov na hadam 5 konkrétnych kartových hier, aby to mal hneď po ruke. Celé to, samozrejme, bežalo úplne bez internetu. Bola to proste len poctivá mašina na offline drtenie kariet a vďaka tomu odpadla aj akákoľvek nutnosť riešiť aktualizácie.
Výsledok? Čistý sociálno-technologický zázrak. Starý chlap sa do toho pustil ako divý gambler. Jeho herný režim bol nevyspytateľný – niekedy pri tom sedel nonstop a mastil karty dlho do noci, inokedy zasa pomenej, no pre rodinu to znamenalo stabilné a požehnané aspoň štyri hodiny svätého pokoja denne, kedy namiesto vymýšľania hlúpostí ticho dumal nad kartovými postupkami. Asi 10 rokov, neviem koľko presne, na tom notebooku fungoval. Naučil sa dokonca sám šetrne polohovať displej, keď na starom Umaxe začal časom hnevať káblik monitora a monitor začal preblikávať. Systém poctivo vypínal cez menu ako IT profesionál.
Nakoniec sa ten počítač po toľkých rokoch verných služieb samozrejme pokazil, hardvér skrátka nepustí. Dnes už s touto rodinou nie som v kontakte, takže netuším, ako to riešia teraz, ale pevne verím, že pre neho zohnali nejakú adekvátnu náhradu a ujo Jano mastí karty na niečom podobnom.
