Prečo nie je Linux rozšírený

tak toto som si nevsimol...
ma poruchu osobnosti

Pantone sa našťastie používa málokedy, hlavne v našich končinách, kde sú náklady na tlač aj tak dosť mastné. Presnejšie: zadávatelia zvonka to pýtajú, naši sa tomu vyhýbajú (oba prípady z nákladových dôvodov). Takže to by nebol až taký problém. Nekorektný CMYK je však konečná. Napr. ja som ešte nič čo použilo priame farby nezalamoval :].

Takze sam tvrdis, ze vyvoj je chaoticky, neusmerneny, len pre urcitu skupinu ludi/jednotlivca a pokial neviem programovat, tak si to nemam instalovat. ok, v tom pripade necakam, ze sa mi linux objavi na desktope, netreba ho propagovat, zasielat ubuntu postou, mal by sa zrusit shop na linuxos.sk,dotahovat problemy, pretoze kvoli niekoho jesitnosti nemozem povedat, co by som chcel lepsie a co by sa hodilo aj pre inych. "Pred domom mame zahradku s jahodami, pracou na nej som nejaky ten cas stravil, a teraz si predstav ze tam sedim, rypem sa v zemi a prijde niekto cudzi a povie "Preco mi neprides okopat zemiaky? Keby si prisiel bol by to pre mna prinosom. Aj pre moju rodinu. Dokial niekto neokope moje zemiaky nebude to pre mna dobre."" ....uplne od veci....

> lokalizacia nie je prkotina, je to vela roboty. ja by som to neriesil ani dnes, pretoze ju nepotrebujem a nemam ani ine dovody. Mne to nemusíš vysvetľovať, lokalizoval som svojho času napr. Nucleus CMS (myslím, že stále najaktuálnejšia verzia). Bolo to pár kB ale trvalo to víkend, skin nemám hotový dodnes, lebo som lemra. Ale tu sa bavíme o tom, prečo Linux nie je rozšírený a to je iný viewpoint. Ty zastávaš sebastrednú pozíciu, totiž že má všetko, čo TY potrebuješ, ty SI chceš programovať a TY si myslíš že Linux je LEN pre tých, čo sú schopní zvládnuť pomerne hi-level administráciu A ešte aj programovanie, lebo v Linuxe je tradíciou, že kto niečo chce, SI to doprogramuje. A to je PRESNE trefa do príčiny. Sebastredne ponímaný OS NEBUDE už z tohoto dôvodu nejako veľmi rozšírený. Nie je úloho hardwaru umožňovať beh OS a OS nie je to dominantné, čo na HW beží. Počítače nemáme na to, aby nám na nich bežal OS, ale aby na nich bežali produkčné aplikácie. V TOMTO zmysle hovorím o tom, že o OS nemusím ani vedieť, že existuje. Mimochodom, toto zahlásil kedysi ktosi zo zakladateľov Apple. A môj známy, teraz DTPák, kedysi slušný programátor, na Macoch kedysi oceňoval práve to, že o OS sa nebolo treba nejako zvlášť starať. Džubkanie sa s administráciou OS v produkcii žerie totiž čas a čas sú peniaze, alebo ujma na inom čase, ktorý normálne využijem inak. A súčasťou toho je aj lokalizácia ak nie hlášok samotného jadra OS (v textovej konzole - tam by som naozaj prioritu nevidel), tak rozhodne GUI. Položme si otázku, či je nutné a potrebné, aby každý užívateľ vedel ingliš. Isteže nie. Dokonca aj ja sa považujem, hoci si to mnohí o mne nemyslia, za jazykového antitalenta a pociťujem pri používaní iného jazyka istý diskomfort (pritom som v poho prešiel Fallouty, Baldur's Gate a pod. so všetkými ich slangami v originálnom znení a publikujem v angličtine... ale len nebo MUSÍM, a MUSIEŤ nie je bohviečo) Z tohoto hľadiska ti teda môže byť úplne šoufl lokalizácia OS, ktorý slúži len ako platforma pre servery, pretože s jeho rozhraním nepríde do styku nijaký užívateľ, čo by nevedel, vo co go, resp. koncový užívateľ poskytovanej služby. Ale prečo asi si situácia VYNÚTILA lokalizáciu Wokien a MacOS? Mimochodom, anglická debug hláška pri páde aplikácie spôsobuje psychické problémy typu "čo mám robíííť?" aj doktorom vied... potom volajú mňa aby som im povedal "proste to zavri", čo ma stojí ročne niekoľko lepšie využiteľných hodín. >> zmen distribuciu. to sa balickovaciemu systemu nikdy nemoze stat. > neviem, či to je tvoj článok viery > wtf? to nie je viera, ale ucel balickovacieho systemu. Moja hláška bola PRÁVE o tom, že ešte som nevidel bugless package system. RPM bol prvý, na ktorý som narazil, a na Debian sme prešli preto, lebo jeho balíčkovací systém nechával po sebe menej bordelu a celkove bol menej problematický. Ale aj teraz sa mi stane, že po apt-get update sa dosť začudujem. Opakujem: ja nie som niekto, čo Linux nepoužíva, ale jasne vidím, prečo ho nepustím za hranicu servera, prípadne VEĽMI OBMEDZENE výpočtovej mašiny (lebo práve pre užívateľskú nepopularitu naň bol do značnej miery pozastavený vývoj po všeobecnom nástupe NT-based Windows). > anorganika.fns.uniba.sk bol od kúpy reinštalovaný raz - lebo > sa zapiekol harddisk po asi 3 rokoch :)) > no a? to nie je u serveru nic neobvykle (dokonca dost zle). aj XP na desktope tak dlho vydrzi, ale ta rychlost je neslavna... ad 1 - zlé to je, u toho HD :( ad 2 - kto si nezamrší, ten frčí - a mimochodom, rýchlosť Win a Linux GUI po fresh installation je... neporovnateľná v prospech win (pokiaľ netrváme na používaní kadejakých animácií, efektíkov a pod. pri ťukaní v menu, čo vypínam prvé). Mimochodom, z dôvodu client-server architektúry ti ani hry nepobežia v linuxe tak rýchlo ako vo win. Aj keď v praxi je to malý (odhad do 10, možno 20%) drop a pri dnešných fps je spravidla nevýznamný. > jasne. ved ty si predstavujes, ze pre kazdu aplikaciu sa budu aj kniznice doprogramovavat - a ked nie, tak aspon staticky linkovat... nie, ja len hovorím, že nie je všetko zlato, čo sa blyští vo win sa mi nikdy nestalo že aplikácia papuľuje na novú verziu knižnice (aj keď nie že by som to asi 1-2x nepočul od iných), v linuxe bežne > neviem preco furt kydas na imagemagick, ale s nim je vela ludi spokojnych a vela ludi ho nepotrebuje (napr. ja som ho nikdy nepouzil). ale pre pripad potreby ho mam naistalovany (presnejsie, jeho fork graphicsmagick) a ked ho budem potrebovat, budem s nim tiez spokojny. tak preco tu miesto plakania neriesis svoj problem? my ho mame riesit za teba? Veľa ľudí je spokojných s DVD rekordérmi, ktoré sú z princípu horšie ako dobré analógové (S-VHS) a veľa ľudí nenadávalo na VHS videá, ktoré boli z princípu horšie ako už vtedy existujúca iná alternatíva (Beta). Aby sa niekto sťažoval, musí byť schopný rozoznať chybu. Adminovi, čo rozbieha webovú galériu, stačí, "že to beží". Grafik po zhliadnutí výsledku uteká vyvrátiť raňajky. Môj problém som vyriešil a už vyššie opísal ako (gd2 je built-in v PHP a hoci rovnako shitná, nemusím už inštalovať nič ďalšie). Že vývojári IM nevidia tento problém, je ich vec - ale jeho riešenie je práve na nich (a myslím, že o ňom dobre vedia). Ono je dosť sprostý prístup, ak niekto sa SÁM A DOBROVOĽNE rozhodne programovať "image manipulation tool" a potom sa zastaví na istom leveli na ktorom má s quality tých spracovaných images zásadné problémy. To nie je vývoj aplikácie, ale hranie sa. Tvoj problém, ktorý tu ale vidím, je, že už dopredu predosielaš, že s niečím budeš spokojný. Ja som VŽDY spokojný AŽ PO reálnom otestovaní. nebude to linuxerská ideology, že v linuchu je ti dobré čokoľvek, vo win nič? > sám som mal jeden http/ftp server roky na linuxe kým som > nepremigroval na BSD z dôvodu konzistentného > systémového dizajnu a pár ďalších pozitív... tam naozaj > nebolo treba diakritiku, cm ani hinting :] ale uznáš že to je > very limited deployment :] > to uznam. s HTTP a FTP serverom toho viacej nenarobis, ked tam nenainstalujes aj ine... ale on je IBA na to, ak si to nepostrehol, a na nič iné nebol ani plánovaný a moja hláška bola o inom - že tuná je linux dostatočnou produkčnou platformou (aj keď BSDčkári ma za toto umlátia) > zatracujes modularnost a velmi logicke a PRAKTICKE usporiadanie filesystemu (co do prehladnosti a praktickosti - ale to zjavne nechapes, ty si cely system urcite hadzes na jednu particiu...) ja som zmenu usporiadania filesystému zrovna nevymyslel, to som našiel v recenzii nejakej distribúcie, ako som už písal - a s ohľadom na "prebehlíkov" mi to neprišlo ako zlý nápad! modulárnosť nekomentujem, lebo to je opäť tá otázka že niekedy je to OK, niekedy nie... a o tom sa môžeme hádať do nevidím AHAAA, a ešte ku kolegovi punkerovi - tak trošku som na punku vyrastal (aj keď nie zrovna so zicherkou v nose, skôr vnútri ako navonok) a malo to vyjadriť istý styčný bod :) a ty si to zobral vzťahovačne :)

> musim suhlasit s kolegami Linuxakmi, ze Linux je naozaj iba nastroj pre programatorov ... prečo potom riešia problém malej rozšírenosti? Pozri, máš čisto serverové OS na ktorých bežia mainframy a pod. a nikto neplače že sú málo rozšírené - sú rozšírené tak, ako treba a tam, kde treba. Nikto by neprevádzkoval servery toho typu na linuxe, ani na BSD, a ani na Windows Server. Je to jednoúčelová vec. Na druhej strane prídeme napr. na toto fórum, kde je hodená do pléna otázka, prečo linux nie je rozšírený. Keby sa proste povedalo, že linux je v podstate tiež určený na limited deployment ako serverový OS a vývojová platforma (pričom v tomto okamihu vyvstáva otázka pre koho a čo - ja pamätám časy NeXTu ako vývojovej platformy pre DOS - napr. sa na ňom programoval Doom), tak by ešte bolo všetko relatívne OK s tým, že to len linuxová komunita nemá predstavu o reálnej potrebe počtu nasadení linuxu oproti iným alternatívam a preto tie náreky. Na druhej strane, náreky nad BFU sú už dosť podobné tým, ktoré občas ventilujú aj windows admini a vývojári, teda ľudia okolo OS určeného evidentne na všeobecné použitie. Potom sa ale musia už riadiť nie pravidlami sebastredného OS pre hračičkov, ale desktopového OS pre univerzálne použitie, kde už neplatia hlášky ako "JA niečo nepotrebujem tak to proste neurobím". Motivácia by sa mala zmeniť na "aby sme sa viac rozšírili potrebujeme dorobiť (napríklad) lokalizácie" a dostatočne rýchlo zareagovať. Ja som začal linux sledovať v časoch win95, ktoré boli naozaj úctyhodný bordýlek a tak sme sa pomerne potešili alternatíve, ale keďže sme potrebovali napr. písať záverečné správy, skenovať, tlačiť, atď., a nie prevádzkovať http/ftp/whatever server, vieš si predstaviť, že sme to rýchlo vzdali. Na riešenia podaktorých vecí by sme čakali asi dodnes... príznačné je, že väčšina skutočných riešení, sprístupňujúcich linux univerzálnemu nasadeniu, je z prostredia MIMO linuxových fanatikov a mám pocit že je to práve pre ich do seba zameranú psychológiu. OpenOffice je v podstate dáreček od Sunu, podobne Mozilla, aj ten inak nedotiahnutý GIMP bol tuším mimolinuxového pôvodu (a CMYK tam nie je objektom hlášok "však to netreba", ale "vieme o tom a pracujeme na tom", podobne ako color management - škoda len, že pomaly). Mimimálne je to príspevok ľudí, ktorí pochopili, že hrať sa dookola iba so systémom samotným nemá praktický význam. BTW napadá tu niekoho, ako sprístupní OS tým BFU lokalizácia a sprístupnenie v GUI základných systémových nastavení, spolu s helpom na náležitej úrovni v lokálnom jazyku? DOSŤ! > Vsetky veci okolo sadzactva sa mi zdaju dost specificke, cize dostatocne zaujimave na to aby sa tomu venovali KOMERCNE firmy, na to aby vytvarali PROPRIETARNE riesenie. Lenže pre mňa ako sadzača môže byť práve dosť podstatnou vecou, aby som: 1. ako človek z akademickej sféry komerčné riešenia nepotreboval (ide o to aby ľudia vedeli VŠEOBECNÉ riešenia a nároky na ne a v budúcnosti si na základe toho vybrali podľa svojich podmienok nejaké konkrétne, hoci komerčné) a prípadne ešte - typické v .sk prostredí aj ŠETRIL 2. ako človek, ktorý strávi nad nejakou publikáciou čas, možno chcem, aby bola znovu použiteľná aj keď autor pôvodného SW medzičasom skrachoval a nová OS platforma už jeho riešenie nepodporuje, preto je práve veľmi vhodné mať to v open formáte. Tu je inak dosť vhodný príklad TeX - jeho zdroják použitý kedysi na VAXe na vygenerovanie (cez medzistupne) PostScriptu dnes na NTčkach (aj kdekoľvek inde) vypľuje na 1/65536 palca zhodný výsledok v PDF, napríklad. Pritom zdroják je čistý text. A je to systém, ktorý autor napísal z frustrácie, ako mu sadzači hovadili publikácie (sám bol matematik-informatik) a dal zadarmo k dispozícii. Jeho algoritmus riadkovo-odstavcového zlomu používa napr. InDesign (a mám podozrenie, že aj jeho optické zarovnanie je opálený algoritmus ktorým sa rieši v TeXu chýbajúca info o kerningu?). Takisto vie pracovať s kerningom a Type-1 hintingom, dokonca mám podozrenie, že niektoré DVI viewery (jeho výstupný formát) riešia viac ako dobre aj problém hintingu všeobecne (možno odtiaľ opálili v Macromedii autohinter do font editora?). Jeho hlavné 2 chyby sú ale diskomfortná práca s fontami a faktická nemožnosť vizuálneho návrhu dokumentu (čiže WYSIWYG editácia). To VEĽMI prekáža grafickému dizajnérovi alebo sadzačovi, pokiaľ ideme za obzor vedeckého alebo čisto textového publikovania a spomaľuje príšerne proces sadzby. Čas sú peniaze - 300-1000 Sk hodina... čiže - InDesign stojí asi 40 h ušetreného času špičkového dizajnéra alebo 80 h bežného sadzača alebo asi 120 h mojich. Inak povedané, Knuth a spol. sami a dobrovoľne a zadarmo vyriešili pre svet mnohé významné algoritmické problémy. Ktorých iné riešenia sú predmetom patentov. Nič nebráni implementovať "nejaký" autohinting napr. nečítajúci info z .ttf - a ak si chce niekto dokázať, aký je borec, nech to napíše! Ja nevravím, že to je sranda, ale značná časť "komunity" beztak rieši vyriešené a pomerne elementárne záležitosti. Zatiaľ čo toto je naozaj výzva (skrytá v jednoduchom zadaní). Koniec koncov, vo vede je istý štandard "skrátenej copyrightovej ochrany" - vedecká komunita dosť tlačí na to, aby veda zostala "public domain" a aby prístup k poznatkom nebol podmienený preniazmi. Preto - stačí si prečítať vyhlásenia o prevode autorských práv vo vedeckých časopisoch - sa práva prevádzajú na publishera na 3-5 rokov a to ešte nie exkluzívne. Tým tá reusability zdrojákov nadobúda aj ďalší rozmer. Po 5 rokoch je vedecká publikácia spravidla voľná a ja ako jej sadzač ju rád dám k dispozícii všetkým. V prípade open formátu a free softwaru stačí iba zavesiť zdroják na web. Ďalší "kulturizačný" rozmer takého činu je, že sa iný záujemca o sadzbu z toho môže naučiť, ako bolo čo riešené. Isteže je to v príkrom rozpore s komerčáckou mentalitou zhromažďovania si osobných výhod "proti všem" kvôli zvýhodneniu sa na "trhu práce" ale v tomto práve akademická komunita má a musí zaujímať protistanovisko, lebo "všichni proti všem" je ad finitum zvrhlé. Preto aj by som rád lámal na nekomerčných riešeniach. Ale kvalitu obetovať nechcem. A ten "kultúrny" rozmer je ešte hlbší... > Nepaci sa vam ako vam pracuje EDAX ? Napisali by ste na dany hardware software a poskytli by ste ho vsetkym ludom v obore? Predpokladam ze asi nie. Za tieto veci sa plati! Toto si nezvolil správne. EDAX ako metóda má 2 časti - samotný rozptyl elektrónov a jeho zákonitosti - a spracovanie tejto informácie je prístupné každému, kto je schopný zvládnuť na náležitej úrovni teóriu. Druhá časť je hardwarovo závislá. Čiže samotný obslužný program prístroja. A tu ti závisí celá možnosť na tom, či ti výrobca mikrosondy uvoľní popis komunikácie. (Ten istý problém ako drivery v linuxe.) Pokiaľ nie, máš možnosť použiť ako svoj vstup už iba to, čo ti obslužný program prístroja dodá ako výstup - čiže spracovávať iba to v tej "všeobecne dostupnej časti". S obomi riešeniami som sa už stretol, dokonca aj s ďalšími. (Kryštalografický software s ktorým denne robím je fakticky zadarmo, niekedy ako pre koho - cvaká ten, kto ho chce použiť komerčne.) > Ak ste grafik tak si urcite radi doplatite, nie? :) Keďže ako tu už padlo, sadzbu a grafiku robím síce hi-end, ale povedľa iných činností, tak ten sw, čo mám v robote, je samozrejme za akademické ceny. Ale aj tak, z rozpočtu slovenského akademického pracoviska je asi 20 000 za kompletný Adobe Creative Suite DOSŤ a ďalšia komplikácia je, že lepšie sa mi robí doma a tam už nič podobné pochopiteľne nemám možnosť kúpiť. Tých pár tisíc za sadzbu na dohodu zařve úplne inde (treba aj bývať, mám aj nejaké záujmy a pod.). Takže si ma nepredstavuj ako tvora zarábajúceho na týchto fuškách desaťtisíce mesačne. Skôr sa mi stane, že mi to niekto nariadi v rámci peknej formulácie "a ostatné činnosti podľa potrieb pracoviska" v pracovnej zmluve a je vymalováno. Odmena je v štandardnom prípade až post factum a skôr zo strany napr. Slovenskej chemickej spoločnosti, univerzitného vydavateľstva alebo z projektu ľudí čo si to zadali a nedosahuje väčšinou "štandardnú výšku". > bude musiet prekonat este jednu barieru a tou je ukecanost a zbytocnu kritiku ludi, ktori nemaju ani z daleka zaujem pomoct Kritika poukazujúca na nedoriešené veci nie je zbytočná a práve ak sa zamýšľame nad obmedzenou použiteľnosťou linux-based riešení je tu skrytá odpoveď na "prečo"... vyššie niekto spomenul hlášku o použití 20 rokov technologicky zaostávajúceho systému (Win, reč bola pravdepodobne "ešte stále" o Win3.x a Win32, ako aj pred 10 rokmi?) na v podstate nič iné ako výmenu dát. Tak toto je podobné. Načo mám používať technologicky aspoň 10 rokov starý OS (od jeho štartu pred asi 10ročím sa na jeho základných systémoch fungovania nič nezmenilo, nie?) na dosiahnutie výsledkov, ktoré mi boli schopné zabezpečiť už 16bitové windows aplikácie léta Páně 1986? V prípade TeXu môžem ísť pokojne do čias textovej konzoly na nejakom prastarom unixe či VMSku... Proste ľudia musia mať na prechod dôvod (ten istý alebo lepší výsledok za tú istú alebo nižšiu cenu a s tou istou alebo menšou námahou, pričom aspoň 1 z týchto porovnaní musí byť výhodné) a ten prechod im ešte musíte uľahčiť (user-friendly GUI, ľahká základná konfigurácia, plná základná funkčnosť hneď po inštalácii). Bez toho sa vám do toho vrhne len kto musí, alebo kto má "inú motiváciu" (hystericky prehnanú nenávisť k Billovi). Ešte k tomu "od jeho štartu pred asi 10ročím sa na jeho základných systémoch fungovania nič nezmenilo". Princípy fungovania OS sú analyzované, spracované a popísané (vo verejne dostupných zdrojoch - je to tiež veda) nie 10, nie 20, ale oveľa viac rokov. Možných systémových architektúr a prístupov ku vzájomnej väzbe HW OS aplikácia užívateľ je VEĽA, a navyše sú v zásade rovnocenné a VŽDY ide o to moje obľúbené "right tool for the right job". Napr. viete asi všetci, že Apple malo spor o "okienkové" rozhranie so Xeroxom a tuším sa to isté očakávalo aj na úrovni Xerox alebo Apple kontra M$. Na čom to ale padnúť muselo, je, že problém interakcie užívateľ počítač sa riešil OVEĽA skôr, a tak stačilo tie návrhy vo vedeckej a odbornej tlači prejsť, inšpirovať sa a niečo si navrhnúť, čumieť do patentov Xeroxu naozaj nikto nemusel. A nemôžete očakávať od každého, čo nájde nejaký nedorobok, že to bude aktívne odstraňovať. Jazykovedec vám nebude programovať delenie slov a vkladanie pevných medzier v OpenOffice, lebo veľa humanitných vedcov sú technickí antitalenti - ALE vám môže povedať jeho pravidlá (AK SA OPÝTATE - bez komunikácie vývojár - užívateľ ste v pr...). Ja vám k tomu môžem dopovedať typografické konvencie a ako sa problémy ktoré program nevie riešiť dorábajú ručne (aby sa automatizovalo čo sa dá). Raz som hlásil bug v gnuplote "ktorý nebol bug" ale proste chýbala dokumentácia - odpoveď bola "dík za upozornenie, doplníme - a inak, robí sa to tak a tak". Takto to má vyzerať... A v podstate to funguje všade mimo zaslepených linuxerov. Čo je škoda. Oni to berú ako útok na božstvo, nie ako poukázanie na (odstrániteľnú) chybu a mám pocit že táto psychology spôsobuje, že ako desktopový OS je linux aj po 10 rokoch len obmedzene použiteľný.

:'( Windows has set back the computing industry by at least 10 years. Bill Gates should be drawn, quartered, hung, shot, poisoned, disembowelled, and then REALLY hurt.

http://www.linuxprinting.org/show_printer.cgi?recnum=HP-DeskJet_920C Color inkjet printer, max. 2400x1200 dpi, works Perfectly Recommended driver: hpijs (Home page, view PPD, download PPD) Generic instructions for: CUPS, LPD, LPRng, PPR, PDQ, no spooler najprv si musis byt isty, ze problem nesedi na stolicke... > Ak sa nevyriesia problemy pre BFU srat na BFU.

Mam pocit, ze mas nieco proti mne. Z jednoducheho doplnenia faktov, ze ucitelia v zivote nepocili o linux o informaciu, ze nemaju sancu, pretoze ani o windowse moc toho nevedia, hoci s nim vedia ako tak robit. A o boji proti piratom som sa vobec nezmienil, neviem, odkial to beries. K ostatnemu sa uz ani nevyjadrujem, nema to cenu.

TeXLive... gnuplot... shelx... sir... platon... ortep... z tych ktore poznam ale na ktore som ani nesiahol (nevidel z kodu ani riadok, obcas prilozil hubu k dielu) OOo a Scribus... dost som robil pred rokmi na SGI (Indy, Oxygen, Octane - MIPS architektura) jedno je fakt, zatial co asi okolo r. 1997 sme mali ako celkom nadejnu domacu platformu vo vyhlade aj Alphu, dnes fakticky okrem x86 nic ine neexistuje, na SPARC alebo MIPS este obcas natrafis, ale \"hrat\" sa s tym velmi nemozes :) ale vsjo ostatnuo je vydochnutuo, a ako boli kedysi RISC procaky povazovane za perspektivne, tak dnes vidis same ultra-CISCy :) ci ako to nazvat :)

no mna pobavil, ja mam momentalone fajront a nezeniem sa do povinnosti :)