Ste za jednotny balickovaci system?
Ja som teda proti, lebo niektore hore uvedene systemy mi prijdu genialne a bolo by mi luto ich zaniku.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
3. ročník Bratislava OpenCamp sa uskutoční 5. 4. 2025
Po covidových rokoch a ďalších prekážkach je pred nami tretí ročník, ktorý sa uskutoční v apríli 2025 na FIIT STU v Bratislave. Prvý aj druhý ročník konferencie sa tešil účasti okolo 300 ľudí, veríme že tretí ročník bude ešte lákavejší.
Zdroj: Bratislava OpenCamp
Aj v roku 2025 sa v Bruseli uskutoční podujatie "Free and Open source Software Developers’ European Meeting" (FOSDEM). Viac na jeho stránkach.
Zdroj: https://fosdem.org/2025/
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Ja som dosť nerozhodný, hoci asi trochu viac som naklonený aspoň čiastočnému zjednoteniu (pre to-ktoré distro by bol príznačný ten-ktorý balík tak ako doteraz, ale zlepšila by sa podpora aj iných balíkov....:P )
Presne tak, mensi pocet distro!
Čo by som zmenil? Rozdelil napríklad aj toto fórum podľa názvov - verzií OS Linux. Tam potom zistíme, čo sa najviac používa a túto otázku zopakujeme v inej podobe.
Som za jednotný balíčkovací sysem, pretože mnoho veci by sa zjednudušilo , a aj komrčne firmy, kt. by boli schopnejšie pustiť svoj vytvor do sveta pod jenotným balíkom, ako keby mal robiť kompromis, že to pustí do tar.gz.
A hoci som uživateľ mandrivy, som za .deb
Ale jednotny system by dost pomohol SW developerom (vid nedavne ONESKORENE vydanie flash playera).
to nebolo ONESKORENE ale uplna ignoracia, vyvoj zastaveny!
Sak flash-player vysiel, tak nechapem. Ale ci zastavili vyvoj to neviem, je to dost mozne.
predstavte si, ze by slava ubuntu este viac pokrocila. a bolo by este viac distribucii zalozenych na ubuntu. potom by sa apt-get pouzival prakticky stale...
a bol by doplnok, ktory by dokazal vytvorit deb balicek z akehokolvek ineho balika (teda nieco ako alien), a tiez by bola moznost instalovat cez emerge atd atd... nie som ziadny genius na toto ale... myslim ze by to bolo celkom fajn... teda ze by sa na jednej distribucii dalo instalovat tak vela sposobmi...
Ale som aj za samostatné distra, ak to niekomu vyhovuje takto tak prečo nie, nech ostanú všetky pôvodne balíky, ale vyvýjal by sa aj jeden univerzálny, tým by sa myslelo na nás menej zdatných a to na obyčajného užívateľa. Potom sa netreba diviť, že si väčšina radšej ťukne na setup.exe... ;) A čím viac užívateľom tým viac softu, skúseností, užívateľov a hl. podpory.
Samozrejme mohlo by to mať aj následky v podobe väčšej snahy napadnutia LIN, ale tak je super machrovať, aký je LIN bezpečný, keď naň nikto nič nevyvýja, že?? Hovoríte o bezpečnejšom základe, tak to dokážte a neskrývajte sa ;) Nič viac k tomu asi nemám čo povedať.
Ak sa niekto zivy grafikou, nezaujima ho, ze je nejaky od photoshopu horsi gimp a ze je zadarmo. On potrebuje to najlepsie a je ochotny si za to zaplatit. Ak nie, tak si o nom nieco myslim...
Kazdopadne Gimp sa nevyrovna photoshopu na profickej urovni. Vyrovna sa mozno tak na laickej, ak je teda clovek ochotny stravit viac casu nad niecim a este nastavovat system. To mi zatial potvrdil kazdy nezatvrdly non linux grafik (ten ktory robi viac ako priemernu web grafiku).
Som urcite za jednotny balickovaci system, ktory je dotiahnuty do konca.
Ak by si sa chcel navazat do mojich filmov a mp3... Filmy mam legal. Mp3 nie vsetko, ale vacsina, kedze nie vsetko je komercne. A ak by bol obchod s mp3 u nas na urovni (ceny, platobny system, vyber), mam ich vsetky.
Co sa tyka softu, ten kto si zaraba pomocou toho softu, nemal by ho mat "nacierno" a niektore (NIE vsetky) open source aplikacie sa vyrovnaju. A tam, kde netreba profi nastroje, zhodneme sa, ze stacia free alternativy. Takze zrejme sa zhodujeme...
A teraz to porovnaj k free produktu Open Office, (v ktorom som robil zatial najviac 83 stranovy manual a bez problemov s formatovanim). A to nehovorim o pohodli uzivania, logickosti a prehladnosti, co ma OOo na tisickrat vyssej urovni.
Takze nie vzdy plati, ze free alternativa musi byt horsia. Mimochodom som na open office naucil vsetkych kolegov, co tiez robia mnohostrankove dokumenty. S tym ze je gimp na nizsej profesionalnej urovni oproti photoshopu suhlasim, ale na to co robim ho aj tak vyuzivam asi iba na 15% a vyhovuje mi ovela viac nez photoshop.
P.s a podla mna by tiez nebolo od veci spravit univerzalne kniznice aby si kazdy program nemusel sledovat zavislosti, alebo ako sa tomu hovori, jednoducho trochu standardu by linuxu neuskodilo.
Resp. poviem to inak, photoshop zadarmo je lepší ako gimp (povedzme), ale je photoshop za 30 000 (presne neviem koľko to stojí) lepší ako gimp? Resp. koľko % z tých ktorí MUSIA mať photoshop by si potom povedalo, že ho vlastne nemusia mať?
Osobne si tiez vystacim s pisanim dokumentov v open office. Niektore veci, ktore som potreboval, tam ale neboli, takze som musel pouzit excel/access.
Uz niekolko rokov som ale zvyk pri robeni s velkymi datami pod excelom/access, oo v dobe ked som zacinal s tymito ulohami, nezvladal to co access. Vtedy sa este len uvazovalo o nejakej databaze v oo, tu na linuxos bola o tom sprava tiez.
OO nemal makra, neviem ako je to s nim teraz atd.
alebo uz konecne pridajte funkciu, aby som to mohol mazat sam...
rpm = redhat6, suse, a novy mandrake a ešte zopar rpm odnozi
deb = debian woody a tusim libranet...
a debian mal ešte nejake odvodene distra
a musim povedat ze kompatibila medzi samotnymi rpm a tiaž aj u deb je teraz horsia.
viem ze este existoval Stampede ktory mal tiez vlatny balickovaci system ale ten sa neujal.
Pre mna vzdy bude pri nazve balickovaci system zniet dve slova "rpm & dpkg" -- v podstate obidve nastroje riešia zavislosti tak že informacie sú uložené priamo v baličku ale neumožnuju dotahovanie z netu. dpkg ako samotny dnes uz vyuziva len Uhu-linux. Preto vznikol "apt-get" aby sa tento nedostatok opravil. A teraz apt-get pouzivaju vsetky odvodene od debiana distra a nie je problem nainstalovat repozitare s ubuntu naspet do debiana ale treba si davat pozor.
Rpm sa vyvijalo dalej ale skoda ze neurobili nadstavbu, kedze jednotlive distribucie si ju zacali robit sami ako Yum (Ydog, Rh), Urpmi (Mandriva), poldek (pld-linux), Ccux (Smart), Ark/Conectiva (Apt-rpm) je to fakt škoda ale čo som čital na nete tak že redhat založil stranky okolo rpm a vyvoj nechal na komunitu a napr. vlastnost ktora sa bude implementovat v novom rpmku bude ze bude rozlisovat prioritu balicku tak ako v debianovi..
podla mna rpm je rovnako dobre ako dpkg len treba k tomu nadstavbu ako napr. urpmi
1. by sám dokázal riešiť závislosti
2. fungoval by naozaj ako win-install
Neviem kedy to uz bolo ale do ruky sa mi dostala nejaká taká inštalačka. Páčilo sa mi to viac ako "hrať" sa s nejakými rpm a tŕpnuť či sa nainštaluje správne alebo nie...
Závislosti sú niekedy tou bariériou, ktorá bráni PC uživateľom prichádzajúcim z windowsu Radi by mali Linux, ale závislosti im niekedy spôsobia dobré bolesti hlavy. a to najmä tým, ktorí nemajú internetové pripojenie.
a som jednym z tych co na tom trvaju :)
RPM, DEB, ..... - no co uz - proste a jednoducho najlepsie je pracovat s *.tar.gz.
Neviem, toto je moj nazor. Nie som programator, ale zvladam asm a celkom slusne si myslim.
win-like???? A MODRA SMRT TA NELAKA????????
NO JA TOHO MAM DOST: PROGRAM SPOSOBIL CHYBU V SUBORE NEZNAMY....
A ktory je to ten subor neznamy he he ?
Kto sa chce hrat alebo ma vela casu alebo je "hracicka" tak si naistali Gentoo a vsetko skompiluje.
Nevidim dovod na zmenu v tomto smere.
A ten KLIK je tiež celkom dobrá alternatíva. Ak by ste chceli zmenšiť veľkosť programu, zbalili by ste ho. Keby ste ho chceli používať, rozbalili by ste ho (Je to tiež trocha prehľadnejšie, keďže je to len jeden súbor, tuším .run)
to by sa kazde distro potom volalo gentoo :-)
Čo sa týka jednotného balíčkovacieho systému, každý si presadzuje svoje návyky. Takže ak by tom mali byť *.deb balíky a správca APT, tak som za :-D
./configure
volby).Pochopil si ma? :)
> Ved v tom je krasa linuxu ze kazdy si najde co mu najviac vyhovuje ... To znamena ze som proti jednotnemu balickovaciemu systemu
> ale pokial by to bol emerge alebo nieco podobneho typu CIZE ja by som zostal tam kde som a s tym co mam tak by som bol za.
Ked bude jednotny balickovaci system, tak to, ze kazdy si najde co mu najviac vyhovuje uz teoreticky a maybe prakticky nebude platit.
Cize nechcem jednotny balickovaci system :)
A co takto abstraktnu vrstvu Packagu a PackageManageru :D a implementaciu nehcat na distre a ponechat aj jeho sucastny package manager.
Po piatich rokoch nám dávaš do pozornosti nápad ktorý bol už zrealizovaný? Škoda že taký SW nemôže byť zo svojej podstaty všemocný. Potrebu dynamických knižníc to nemá šancu ošetriť.
Jednoznačne som proti, pretože v tom je krása Linuxu že tak ako si môžete vybrať rôznu distribúciu tak je tu aj rôzny baličkovací systém.