AntiX 22 - upgrade jadra (μblog)
Antix vo verzii č. 22 umožňuje, pomocou vstavaného správcu inštalácií, povýšiť jadro na v. 5.10.x. Ale čo ak chceme niečo novšie?
Prečo novšie jadro?
Linuxové jadro je neoddeliteľnou súčasťou GNU/linuxovej distribúcie. Do akej miery je jeho hlavnou súčasťou, o tom by mohla viesť stallmanovská polemika. Tomu sa chytro vyhneme a povieme si, načo ho potrebujeme, občas, povyšovať na vyššie verzie.
Každá aktualizácia jadra obsahuje nejaké bezpečnostné opravy. Pri domácom používaní to zrejme nie je to najdôležitejšie na svete a možno stačí od času aktualizovať celú distribúciu. Inak je to v prípade zariadení, na ktorých beží citlivá infraštruktúra, firma, výroba, e-shop…
Hovorí sa, že častokrát s novým jadrom sa zvýši stabilita systému, pretože sa odstránia staré neduhy. Toto je ale ďalší dôvod na polemiku, pretože menej testované a osvedčené jadro nás, naopak, ľahko privedie do nových nežiadúcich situácií.
A je na diskusiu, čo je lepšie pre bežného užívateľa - zvýšené riziko bezpečnostných incidentov, alebo možná nestabilita?
V novom jadre sú tiež aktualizované ovládače pre hardvérové zariadenia. To môže priniesť, okrem odstránenia chýb, i zvýšenie výkonu.
Debian Experimental
Ako vieme, antiX je postavený na debiane, čo je pre malý projekt pochopiteľné riešenie. Môžeme takto využiť prácu tímu debianu.
Wiki Debian Experimental nás varuje:
"…tento adresár obsahuje balíky a nástroje, ktoré sa stále vyvíjajú a sú ešte len vo fáze alfa testovania. Používatelia by nemali používať tieto balíky, pretože môžu byť nebezpečné a škodlivé aj pre tých najskúsenejších".
Ajeje.
A ďalej: "Na rozdiel od Debian unstable a testing, experimental nie je kompletná distribúcia, môže fungovať len ako rozšírenie unstable. Takže balíky v experimental môžu závisieť od balíkov v unstable, ale balíky v unstable nemôžu závisieť od balíkov v experimental. Experimental je etapová/experimentálna oblasť pre vývoj, keď je známe, že balík má alebo môže mať problémy."
Aha.
Obr. 0: Bezstarostnosť. Kto si (na ňu) trúfa?
Proces aktualizácie
Pôvodné jadro v antiX-e 22
Ako vidíme na snímke obrazovky, je tam jadro 4.9.0. Samotný antiX, ako bolo spomínané, umožňuje povýšenie na 5.10.x. Čo nám nestačí 😏.
Obr. 1: Pôvodné jadro. Nemýliť si s jadrovým krmivom.
Aktualizácia a povýšenie existujúcich balíkov
Niektoré zdroje tvrdia, že je to rozumné mať, podľa možností, čo najnovšie verzie programov a knižníc, už inštalovaných v systéme. Spravíme to pomocou príkazu v emulátore terminálu:
sudo apt update && sudo apt upgrade -y
Pridanie experimental repozitárov
Vytvoríme si súbor /etc/apt/sources.list
do neho vložíme:
deb http://deb.debian.org/debian experimental main contrib deb-src http://deb.debian.org/debian experimental main contrib
Obr. 2: Pridanie nových zdrojov softvéru…
A samozrejme pomocou sudo apt update
si tieto zaktualizujeme.
Obr. 3: …a ich aktualizovanie.
Samotná aktualizácia jadra
Príkaz sudo apt search linux-image-amd
nám vypíše, aké jadrá máme v repozitároch pre platformu amd64.
Takže bezhlavo do toho:
sudo apt install -t experimental linux-image-amd64
Obr. 4: Nainštalujeme si jadro 6.1.0.
Reštart, kontrola
Po úspešnej aktualizácii reštartujeme počítač:sudo reboot
a potomuname -a
nám zobrazí aktuálne inštalované jadro.
Obr. 5: A už tam je jadro 6.1.0.
Záver
Takže do toho. Osobne to mám takto na jednom laptope (tam bolo povyšované jadro na niektorú z 5.x verzií, vyššie neboli), a zatiaľ (asi pol roka) som nezaznamenal žiadne problémy.
Prinajhoršom, vhod prídu aj nedávne blogy o Timeshifte a o zálohovaní dát. 😏
Ech(!), vari som nepísal na začiatku, že treba najskôr spraviť zálohy?
Obr. 6: Rýchlo preč.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Budem sa opakovať ale presne takéto blogy sa mi páčia, za mňa palec hore. Žiadna jadrová fyzika, jednoducho vysvetlené so screenmi, štipka humoru :-)
Priznám sa, že poriadne som sa s debianom prestal hrať v časoch, keď sa neohrabane snažil prejsť na 64-bitov. Odvtedy idem na Gentoo.
Ale čo sa mi na tom nepozdáva. Nemali by sa tam nastaviť priority na jednotlivé zdroje, aby sa z experimental nepokúšal nainštalovať viac ako treba?
Možno sa to medzičasom zmenilo.
Noo - to jesteš dobrá otázka. Ale zrejme nie, lebo keď som inštaloval potom ďalšie balíky, tak ich bral z iných (napr. sourcované sid) zdrojov a nie z toho experimental. Ono antiX primárne ani jeden /etc/apt/preferences ani nemá. Namiesto toho by mal mať viac súborov v /etc/apt/preferences.d/, ktoré majú identickú syntax ako klasický /etc/apt/preferences. Ale v základe, po inštalácii tam má len jeden súbor, ktorý hovorí, že všetky repozitáre majú rovnakú prioritu.
Určite by to bolo čistejšie, ak by sa v /etc/apt/preferences určila Pin-Priority.
Samozrejme, ak je v apt install parameter -t, tak sa použije prioritne balík z určeného repozitára.