antiX-26 — zase o niečo lepší #4

antiX sa momentálne distribuuje v dvoch verziách. „Full“ a „core“. Inštalácia „full“ je ako v adventúre od Sierry či Lucas Art-u: proste „point and click“. A čo „core“?

Hardcore vibes (možno preskočiť)

Počúvam kdejaké hudobné žánre. Najčastejšie klasickú hudbu a operu a potom to, čo nazývam „elektronická klasika“. Napríklad Jarre, Rimbert, Vangelis. Ale v aute mi vyhráva i Iron Maiden, GN'R,… a teraz aktuálne „fičím“ na Rayovi Manzarekovi. Dobrý psychedelický rock s častou účasťou hammond organu. Ale v puberte sme chodili i na rave párty, čo bolo označenie diskotéky s rýchlou elektronickou hudbou, vydýchaným vzduchom, spotenými telami a atmosférou nabitou hormónmi. Tam často hrala skladba Hardcore Vibes od zoskupenia Dune. Trojveršový text a veselá melódia, to proste fungovalo.

A píšem to preto, že vždy, keď niekde čítam/vidím slovo „core“, napadne ma práve táto skladba. ♩ ♪ ♫

Ako vidíte, čítať to nebolo potrebné. 😊

antiX core — čo to je?

Download stránka ho opisuje ako: „…bez grafického rozhrania, ale malo by podporovať väčšinu bezdrôtových sietí. Vhodné pre skúsených používateľov, ktorí si chcú systém postupne rozširovať na základe minimálnej inštalácie.“

To sa proste musí skúsiť.

Hoci — ja som začal používať GNU/Linux po roku 2000. A to už existovali bežné grafické inštalátory, Debian sa stále držal textového rozhrania. Snaha inštalovať Gentoo (pozdravujem Mirca) či Arch len pomocou príkazov sa brala ako pokus linuxového guru o dosiahnutie nirvány, hoci zväčša išlo o opisovanie príkazov z návodu s vierou, že sa to nezasekne.

Ale nebojme sa — antiX core je trošilinku prívetivejší. Lebo tú sústavu príkazov zaobalil do jedného interaktívneho skriptu. Ten je jednak v tom ISO súbore, ale pozrieť a stiahnuť sa dá i na gitlab-e.

Povieme si, čo vlastne robí a na niekoľkých screenshotoch si to aj ukážeme. Nepôjdeme do veľkých detailov, aby to nebolo otravné. Samotná logika inštalácie začína od riadku 347, nad tým sú funkcie zaobaľujúce jednotlivé kroky.

cli-installer

… zhrnutý v krokoch:

• Zobrazenie partícií diskov a možnosť ich zmeny pomocou cfdisk.
• Vytvorenie fstab a potrebných adresárov pre inštalačné prostredie, zapnutie swap.
• Voľba, ktorá partícia bude pre / a ktorá pre /home.
• Ak máme dostupný internet, tak sa aktualizujú repozitáre a nainštaluje niekoľko balíkov (grub-pc, locales, keyboard-configuration, console-setup,…).
• Následne sa inštaluje seatd alebo elogind (podľa informácií zo skriptu by elogind mal nahradiť seatd, ale v skripte nie je explicitný príkaz na zmazanie seatd, tak sa to asi deje automaticky).
• Spustenie programu cli-aptiX, čo je šikovný nástroj na inštaláciu balíkov, v ktorom sa dá vyhľadávať, sú i kategorizované. Ja som hneď aj zvolil najaktuálnejšie poskytované jadro.
• Potom sa kopírujú potrebné programy z USB (resp. ISO) na požadované miesta v / partícii.
• Nasleduje výzva, kde sa bude (a či vôbec) inštalovať grub — klasika mbr, esp. No bežný hlavybôľ, ak má človek viac OS na jednom disku. Ostáva len veriť, že všetky ostatné OS budú detegované a vytvorené položky v grub menu 😀.
• Inštalácia balíčkov a ďalšie procesy prebiehajú v chroot-e (t.j. v „ilúzii“ koreňového priečinka — pracuje sa s sústavou adresárov, ktorá sa pritom tvária ako celý /).
• Výzva na zadanie lokalizácie, rozloženia klávesnice, jazykovej zóny, rozloženia konzoly ( pomocou TUI nástojov dpkg-reconfigure <locales | keyboard-configuration | tzdata | console-setup>).
• Výzva na zadanie mena a hesla roota a používateľa.
• Zase nejaké kopírovanie (xorg, slim,…) a čistenie nepotrebných súborov.

A tým sa to končí, rebootneme stroj a prihlásime sa do textového rozhrania.

Je to jednoduché a rýchle a neporovnateľné s tým, čo by sme museli zadávať, ak by tento skript neexistoval. Museli by sme ručne písať príkazy pre tie spomínané akcie (vytvoriť partície, naformátovať ich, vytvoriť swap, pripojiť partície, vytvoriť chroot a v ňom spraviť všetky nastavenia, atď.).

Grafické prostredie

Ostáva už len inštalácia grafického prostredia, ja som sa tentokrát rozhodol pre XFCE4, príkazom:

sudo apt install xorg xinit xfce4 xfce4-goodies lightdm

Po reštarte, ak je všetko OK, by mal naskočiť login manažér a XFCE4.

Pamätníci si hádam spomenú, ako sa kedysi musel ručne upravovať xorg.conf (nastavenie klávesnice, obrazovky, často s chybami spôsobujúcimi chybné alebo žiadne zobrazenie na obrazovke), sieťové interfaces, alsa,…

Toto už samozrejme nikomu nechýba.

<(▰˘◡˘▰)>

Záver

Takáto „core“ inštalácia má zmysel. Jednak na systémoch, kde je iba textové rozhranie, a samozrejme aj pre tých, ktorí večne frfľú, že v tom či onom systéme je veľa balastu a nevyžiadaných programov.

Takto tu nemáme vôbec nič. Teda — pár nástrojov si nesie so sebou XFCE4, ale tak nanajvýš prehliadač obrázkov, súborový manažér a emulátor terminálu. Ani zobrazovač PDF, prehrávač hudby, internetový prehliadač. Proste nič. Žiadny rozlezený Office, firewall, a čo-ja-viem-čo.

Tak si niečo v ďalšej časti nainštalujeme. Ale nie s pomocu bežného apt či Synaptic-u. Skúsime si manažment balíkov pomocou guix.

Prílohy

a.png (14.8 kB)

b.png (13.2 kB)

c.png (33.6 kB)

d.png (13.9 kB)

e.png (30.7 kB)

f.png (10.1 kB)

g.png (11.8 kB)

h.png (378.0 kB)

i.png (272.5 kB)