MSO vs LO vs AOO vs DE vs CS vs FO vs WPS vs AW - #1

MS Office je tak zaužívaný softvér, že mená jeho súčastí zľudoveli. Nikto nepovie: "napíš to v textovom procesore", naopak, požiadavka je skôr: "napíš mi to vo word-e". Alebo v niečom inom? O tomto bude tento blog, s tak krásnym názvom. Pre prehľadnosť rozdelený do dvoch dielov.

Matku múdrosti vynechajme

…a neopakujme všeobecne známe pravdy, čo to softvérový balík MS Office je, a ako je používaný väčšinou užívateľov počítačov.

A odpustím si aj kritické slová na adresu morálnosti tohto softvéru, jeho vývojárov a vôbec ohľadom softvérovej neslobody.

Všeobecne známe kontroverzie súvisiace so softvérom MS Office (Microsoftom) sú:

• monopolné správanie,
• proprietárny formát súborov (doc), resp. nedodržiavanie otvoreného štandardu OOXML (docx),
• nedostatočná interoperabilita,
• závislosť na cloude a predplatnom (v najnovších a v budúcnosti možno jediných (online) verziách),
• koncoví používatelia majú obmedzené práva a kontrolu nad softvérom,
• neschopnosť overiť bezpečnostné funkcie softvéru (komunitou),
• závislosť od jednej spoločnosti (vendor lock-in),
• licenčné poplatky alebo poplatky za aktualizácie,
• chýbajúca komunitná podpora, nemožnosť zdieľania skúsenosti, opravovanie chýb, spoločné vyvíjanie softvéru a teda znížená inovácia.

Koncept etiky sa líši v závislosti od kultúrnych a morálnych perspektív, a preto či sa niektoré tieto výhrady môžu považovať za etické alebo neetické, záleží od konkrétneho pohľadu. Zjednodušene možno povedať, že prah citlivosti na tieto neduhy je rôzny, ak vôbec nejaký.

Ak nie MS Office, tak potom čo?

Aby sme sa vyhli mláteniu prázdnej slamy, tak si niektoré relevantné alternatívy len vymenujeme:

• LibreOffice vydávaný The Document Foundation je zvyčajná a zvyčajne dobrá alternatíva pre tých, ktorí chcú plnohodnotný kancelársky balík, a nechcú (alebo nemôžu) používať MS Office. Existuje aj jeho online verzia, nazvaná príznačne Online.
• OpenOffice od Apache je balík, ktorý by zniesol označenie Legacy. Má minimálne aktualizácie a zlepšenia. Ale ako opíšem neskôr, nemusí to byť prekážkou.
• ONLYOFFICE Desktop Editors je menej známy, bezplatný a open-source kancelársky balík. Tento balík existuje aj v online verzii s názvom OnlyOffice Workspace.
• Calligra suite je kancelársky a grafický balík od KDE.

Existujú tiež neslobodné balíky od Googlu, SoftMaker-u, alebo Kingsoft-u. Tu by sa užívateľ pochopiteľne dostal z jednej závislosti do druhej, takže ich veľkodušne budeme ignorovať.

Edit (počas písania blogu): Predsa len som si niektoré proprietárne programy vyskúšal a pridal ich screenshoty 😉.

Ako spustiť MS Office pod GNU/linuxom?

Pár trikov na to existuje. Jednoduchým riešením je mať spustený virtuálny počítač a Office zobrazovať v seamless režime.
Dobrým riešením je použitie emulačných softvérov, ktoré vám umožnia spustiť väčšinu verzií MS Office priamo. V známom Wine je možné nainštalovať Windows verziu MS Office a používať ju bez potreby inštalácie alebo vlastnenia Windows.
Dá sa použiť i jeho online verzia, v prehliadači - samozrejme, k tomu je potrebné konto v Microsofte.

Výhoda Wine je v tom, že tento má svoje vlastné implementácie mnohých Microsoft Windows API (Application Programming Interface) funkcií. API je sada definícií a protokolov, ktoré umožňujú programom komunikovať s operačným systémom a využívať jeho funkcie.

Wine umožňuje aplikáciám volať svoje vlastné API funkcie a riešiť interakciu medzi Windows aplikáciou a operačným systémom. Pri spustení Windows aplikácie vo Wine sa volania Windows API funkcií prekladajú na ekvivalentné volania linuxového systému.
Pri používaní Wine sa mi osvedčila jeho nadstavba PlayOnLinux. Názov trochu zavádza, dá sa použiť na inštaláciu nielen hier. Umožní mať vedľa seba niekoľko rôznych verzií Wine a rôznych profilov, a to všetko len "klikacou" metódou. Len na okraj, existuje aj podobný pomocník s názvom Bottles.

Dôvodom napísania toho blogového príspevku je zistiť, ako sa zachováva formátovanie MS Office dokumentov, písaných vo Word-e, pri otváraní a spracovávaní v iných programoch.
Proste sa mi nechce v prípade mojej polovičky laborovať s Wine na laptope, na ktorý jej chcem nahodiť nový OS.
Zvlášť preto, že (prevažne pracovné) dokumenty, ktoré spracováva, nie sú z hľadiska formátovania ničím výnimočné. A mám nádej, že by mohla MS Office (používa len Word) prestať používať a licenciu by sme "hodili po psovi".

Testovací súbor

…mi do diskusie poslal Donsonsoft, za čo mu ďakujem. Má osem strán s bohatým formátovaním: rôzne rezy písma, jeho zvýraznenia, zarovnávania, odsadenia, tabuľky (i obtekaná textom), tabuľka v tabuľke, poznámky pod čiarou, iniciály na odstavci, obrázky, odrážky, číslovanie… a samozrejme štýly. Neobsahuje formulárové prvky alebo nejaké skripty.
Ťažko si predstaviť, čo iné by sa dalo ešte s textovým súborom spraviť.

Testovací súbor v rôznych formátoch

Metadáta docx súboru informujú, že bol vytvorený v MS Office v. 15, teda ľudovo s názvom Office 2013.

Mojim zámerom nie je démonizovať MS Office ani ho haniť. Pohľad do jeho histórie ukazuje, aký dizajnovo (v mojich očiach) vydarený program to bol, teda do roku 2001, hádam 2003. V roku 2007 prišiel tzv. Ribbon interface.
Toto rozhranie nahradilo tradičné menu a panel nástrojov a nahradilo ich záložkami a ikonami.

Človek si zvykne na všetko, aj na povestnú šibenicu.

Kritici spomínajú, že toto rozhranie zaberá veľa miesta na obrazovke, čo môže byť problém pre používateľov s menšími monitormi alebo pre tých, ktorí preferujú maximalizovanie pracovnej plochy. Avšak možné je ho "minimalizovať" do jedného riadku, najmä ak človek ovláda klávesové skratky.
Škoda, že Microsoft neponechal i pôvodné rozhranie a dal by tak na výber užívateľovi. Je možné, že by bolo pre nich zložité udržiavať oba koncepty (čo ale nie je zložité pre iných vývojárov iného softvéru). Je možné, že Microsoft ani nechce, aby mal užívateľ "na výber" vo všeobecnosti.
A do tretice - viete si predstaviť, ako by tento balík napredoval, ak by bol otvorený jeho zdrojový kód? Integrovanie funkcií by bolo rýchlejšie a určite by boli dobrovoľníci, ktorý by naprogramovali pôvodný vzhľad alebo napr. ovládanie ala Vim.

Keď sme dosnívali, tak ešte ešte spomeniem zaujímavosť, že keď som v ňom otvoril testovací súbor a ten potom uložil ako ods, tak výsledný súbor je cca 30× menší. A tiež, že raz nedošlo ku korektnému otvoreniu docx, so všeobecným hlásením, že:

Obr. 1: Lakonické chybové hlásenie

Obr. 2: MS Office v. 16 spustený vo Wine: tabuľky	Obr. 3: … a odrážky

A teraz fakty:
 

LibreOffice v. 7.4.5.1

LibreOffice má mimoriadnu dynamiku vývoja, o tom svedčí množstvo commitov a forkov na githube. Bez nadsádzky sa dá povedať, že je lídrom - aj preto som mal vysoké očakávania. Dopadlo do takto:

Obr. 4: možnosť výberu interfejsu (štandard/ribbon)

Obr. 5: Formátovanie textu	Obr. 6: Tabuľky
Obr. 7: Iniciálka, odkazy	Obr. 8: Odrážky
Obr. 9: Kalendár - a ako vyzerá rozhranie "ribbon"

Z otvoreného docx som vyexportoval PDF súbor. Potom som tieto PDF-ká (teda z MSO a LO) umiestnil vedľa seba a porovnal ich.

Následne som spravil screenshoty a pomocou osvedčeného convert-img spravil z toho jedno PDF-ko, pre pohodlnejšie prezeranie. Vľavo je (a bude) vždy pôvodný MS Office, vpravo testovaný program.

• Porovnanie MSO vs LO - PDF súbor

Dopadlo to veľmi dobre, formátovanie, zákerné vložené tabuľky do textu, tabuľky v tabuľkách, inline obrázky, dokonca i obrázok ako odrážka sa zobrazil a umiestnil korektne.

Jedine jedna poznámka pod čiarou, na poslednej strane docx dokumentu, sa v LO zobrazila na druhej strane. Je aj nejako chybne vložená - nie je v päte strany, ale len ako text, zrejme chyba autora.

Apache OpenOffice v. 4.1.14

OpenOffice bola prapôvodná sada kancelárskych nástrojov, z ktorej vznikol LibreOffice a pretiahol k sebe väčšinu vývojárov. Nielen to, OpenOffice je vyvíjaný pod Apache licenciou, ktorá neumožňuje preberanie cudzieho kódu bez súhlasu jeho autorov, hoci opačne (do LO) to ide. V tomto ťahá OpenOffice za kratší koniec. Preto by sa zdalo, že používanie AOO nedáva zmysel. Napriek tomu je stále masívne používaný, kvôli lepšej identifikovateľnosti podľa mena, a aj ja ho využívam prednostne. Dôvodom je, jednak zvyk, lepšia integrácia do môjho pracovného prostredia, stále podpora GTK2, a aj to, že používam vždy len sústavu tých istých vlastností programu. Zväčša text píšem v org móde Emacs-u a ten len exportujem to AOO s využitím šablón. Tak ako som to opísal v staršom príspevku.

Obr. 10: Formátovanie textu	Obr. 11: Tabuľky
Obr. 12: Iniciálka, odkazy	Obr. 13: Obrázky
Obr. 14: Odrážky, číslovanie

Opäť tu máme PDF súbor z otvoreného docx súboru v OpenOffice.

• Porovnanie MSO vs AOO - PDF súbor

Či už máme radi slobodné programy, alebo nie, treba sa pozrieť na výsledné porovnanie objektívne. A teda - že to dopadlo zle. AOO nedokázal nasledovné:

• zobraziť orámovaný a inverzný text,
• tabuľky obtekané textom,
• zobrazenie tabuľky v tabuľke nie je korektné,
• obrázky sú zle umiestnené,
• odrážky, použité v zdrojovom docx texte, včítane "obrázkových" odrážok.

Zreteľne sa prejavuje, že AOO nedokáže s LO držať krok. Zmeny v programe sú kozmetického charakteru, a ako ukazujú diff-y na githube, množstvo commitov len opravuje preklepy a čistí formátovanie kódu.
V minulosti The Document Foundation navrhovalo Apache zlúčenie kódov a vytvorenie opäť spoločného projektu. Nedošlo k tomu a AOO aj so svojimi pár vývojármi sa stane silne zastaraným.

Škoda.

ONLYOFFICE Desktop Editors v 7.5.1

Ako hovorí stránka vývojára: ONLYOFFICE je (aj online) kancelársky balík s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý kombinuje editor dokumentov, tabuliek, prezentácií a formulárov. Je kompatibilný so všetkými populárnymi formátmi a ponúka maximálnu podporu súborov MS Office.

Pomocou ONLYOFFICE Docs môžete vytvárať a upravovať zložité objekty, aplikovať profesionálne formátovanie textov a odsekov, používať akademické nástroje na rozvrhnutie a využívať doplnky tretích strán na prekladanie, vyhľadávanie v tezaure, publikovanie textov, vkladanie videí, videohovory a audiohovory, vytváranie bibliografií a ďalšie.

Editor formulárov umožňuje vytvárať a vypĺňať online formuláre a šablóny dokumentov a exportovať hotové súbory ako vypĺňateľné súbory PDF a súbory v iných formátoch.

Prehliadač dokumentov poskytuje pohodlné rozhranie na prezeranie súborov PDF, DjVu a XPS.

V aplikácii ONLYOFFICE Docs môžete spolupracovať s kolegami v dvoch režimoch spoločnej úpravy (v reálnom čase a s uzamknutím odseku), pridávať komentáre s poznámkami, používať funkcie sledovania zmien a preskúmania, prehľadávať a obnovovať verzie dokumentov, porovnávať súbory.

ONLYOFFICE Docs možno integrovať do viac ako 30 existujúcich platforiem Sync&Share a CMS, ako sú Nextcoud, ownCloud, Jira, Redmine, Confluence, Alfresco a ďalšie. Pomocou Open API je možné vytvárať nové integračné aplikácie.

Najdôležitejšie veci zhrnuté v pár vetách.
Takmer najdôležitejšie. Pretože ešte dôležitejšia, z hľadiska nahradenia MS Office, je skutočnosť, že ONLYOFFICE sa snaží svojim užívateľským rozhraním čo najviac imitovať MS Office. Farbami, rozložením tabov, celou logikou ovládania. To všetko pri snahe o maximálnu kompatibilitu s OOXML.

Ako sa mu v tom darí?

Obr. 15: Formátovanie textu	Obr. 16: Tabuľky
Obr. 17: Tabuľka ako kalendár	Obr. 18: Iniciálka, odkazy
Obr. 19: Obrázky	Obr. 20: Odrážky

A zase: vyexportovaný PDF súbor z docx súboru v ONLYOFFICE.

• Porovnanie MSO vs DE - PDF súbor

Už prvý pohľad na porovnávacie PDF naznačuje, že je síce použitý font Ubuntu, ale v inej verzii (light), čo som si nevšimol. Niektoré programy som inštaloval do virtuálneho počítača, lebo som nemal chuť zapratať svoj hlavný OS množstvom knižníc, ktoré by sa dali po odinštalovaní programu odstrániť, ale či všetky?
A tento iný font spôsobil, že text je kompaktnejší. Ale to nič nemení na zhodnotení, ako sa čo zobrazilo v ONLYOFFICE.
Jediné nedostatky vidím v pridaní tieňov k vloženým obrázkom (čo môže byť definovaním štýlu), a v zmene vzhľadu odrážok.

Myslím si ale, že to všetko vyváži spomínaná podobnosť s MS Office. Aj so svojimi nevýhodami.

Výbornou vlastnosťou je implementácia pluginov. V základnej inštalácii sú tam tieto:

• OCR (rozpoznávanie textu),
• zvýrazňovanie kódu,
• Zotero (webová služba určená na správu a organizáciu literatúry pre vedcov, študentov a pod. umožňujúca vytváranie zoznamov literatúry, citovanie v rôznych citačných štýloch a zdieľanie citácií a literatúry),
• editor obrázkov/fotiek,
• DRAW.IO (výborný nástroj na vytváranie diagramov, schém a grafických reprezentácií),
• tezaurus (synonymá, antonymá a iné sémantické vzťahy medzi slovami),
• posielanie dokumentu emailom,
• vkladanie YouTube videí,
• prekladač od Googlu.

Calligra suite v. 3.2.1

Calligra Suite je kancelársky a grafický balík od KDE. Obsahuje aplikácie na spracovanie textu (Words), tabuliek (Sheets), prezentácií (Stage), vektorovú grafiku (Karbon), úpravu databáz (Kexi).
Oproti skôr menovaným pôsobí, teda minimálne Words, trochu chudobne. Ale to nemusí byť na škodu, myslím si, že väčšina ľudí aj tak robí s dokumentami iba základné úpravy (formátovanie, štýly, obrázky). Hoci zvládne i revízie a jednoduchú vektorovú grafiku.
Je zaujímavé, že "ribbon" predvolene nie je vo vrchnej, ale na bočnej strane okna. Keďže dnes už hádam iné ako širokouhlé monitory ani nie sú, má to väčší zmysel, ako priestorom mrhajúci ribbon na vrchu.

Obr. 21: Formátovanie textu	Obr. 16: Tabuľky
Obr. 17: Iniciálka, odkazy	Obr. 18: Odrážky

A zase: vyexportovaný PDF súbor z docx súboru vo Words.

• Porovnanie MSO vs CS - PDF súbor

No tiež to nie je žiadna sláva, pretože:

• zlomy strán pôvodného docx súboru sú ignorované,
• tabuľka obtekaná textom nie je správnom mieste,
• niektoré odrážky majú iný vzhľad.

Odrážky alebo nejakú posunutú tabuľku by sme hádam "prekusli", ale nesprávna interpretácia zlomov strán neumožní používanie programu (pri viac ako 1-stranovom dokumente 😉). Je to škoda, ale hádam sa to v novších verziách opraví.

(Pred)záver

V budúcej časti si ešte rýchlo predstavíme niekoľko neslobodných alternatív k MS Officu a pofrfleme si na niekoľko zásadných slabín textových procesorov.