Starý WORD ten ťa už unavil nakoniec

…parafrázovaním Apollinaira k náhrade textového procesora.
Ako inak, pomocou GNU Emacs.

1 Ech, tie číslovania…

Priamo k veci - dostali sa ku mne na kontrolu nejaké kúpne zmluvy, ktoré mali kvantum kapitol, podkapitol, odsekov, všetko bolo číslované, vytvárané v MS WORD-e. A v niektorých číslovaniach nesedel font ani rez písma. No čo, takto som to nemohol nechať, a tak som to začal meniť, ale označiť viac rôznych úrovní číslovania naraz vo Writeri mi akosi nešlo, zmena štýlov nepomáhala…
No bez naťahovania - nejako som to spravil, ale som sa s tým zahral až až.
A ľutoval som, že som to nedostal v plaintexte, markdowne či ASCIIdoc-u.
Preto som sa rozhodol, že opíšem svoj spôsob vytvárania textových dokumentov, bez textového procesora či Latexu. Možno to bude niekoho inšpirovať. Tak ako mňa inšpiroval k tomuto príspevku aj Mirec v zápise https://linuxos.sk/blog/mirecove-dristy/detail/ako-publikujem-clanky/.
A pomôžeme si i Apollinairom, vo forme ukážok.

2 Potrebné nástroje

• GNU Emacs s Org módom (ten je zväčša pribalený k Emacsu),
• wkhtmltopdf - renderer html súborov do PDF,
• mupdf alebo iný ľahký prehliadač PDF.

Takže žiadny Latex. Viem, že org má i exporty do latexu, ale k tomu sú potrebné dodatočné knižnice; pričom plná inštalácia môže mať i 6 GB (ak chceme podporu všetkého možného).

Už z toho je jasné, že princíp je nasledovný:

• tvorba textového (plain) dokumentu v Org móde,
• vytvorenie CSS šablóny,
• export do html,
• prehnanie html cez wkhtmltopdf,
• a zobrazenie…

Samozrejme, nie sústavou príkazov, ale len šikovnými funkciami v eLisp-e.

3 Org mód pre GNU Emacs

O Org móde existuje kvantum dokumentov, návodov i rozšírení (napr. rýchly cheatsheet). Pre naše potreby nám ale stačí vedieť, že umožňuje, okrem iného, tvorbu štruktúrovaných a formátovaných textov. Nebudeme strácať čas opisom jeho využitia na vedenie agendy, osobnej wiki či „literárneho“ programovania.
Proste opíšem, čo z neho využívam pre túto činnosť (aj keď ho používam i vo väčšom rozsahu).

3.1 Takže začnime s hlavičkou

Hlavička nášho súboru je sústava parametrov a makier zabalená medzi :HEADER SETTINGS: a :END:. Takto definovaný drawer sa neexportuje, a dá sa vizuálne zbaliť, aby nám nezavadzal a nerozptyľoval nás.

:HEADER_SETTINGS:
#+OPTIONS: toc:nil
#+OPTIONS: author:t email:t creator:nil timestamp:nil html-postamble:nil 
#+AUTHOR: Richard 
#+EMAIL: @
#+HTML_HEAD: <link rel="stylesheet" type="text/css" href="../css/konzola.css" />
#+MACRO: color @@html:<font color="$1">$2</font>@@
#+MACRO: big @@html:<font size="$1">$2</font>@@
#+MACRO: center @@html:<center>$1</center>@@
#+TITLE: Starý WORD, ten ťa už unavil nakoniec
:END:

Len v skratke uvediem, že +OPTIONS: toc definuje, či sa bude exportovať aj obsah vytvorený zo štruktúrovaných úrovní. HTML_HEAD pridáva, čo len chcem, do hlavičky vyexportovaného html súboru, takže v mojom prípade cestu k CSS súboru, nech to nejako vyzerá.
MACRO poznáme z kdejakých programovacích jazykov - aj tu robí to isté. Vytvorí kvázi funkciu, ktorá sa "rozbalí" pri exporte; konkrétne makro

{{{big(32, Poriadne veľký text)}}}

vloží do html súboru toto

<font size="32">Poriadne veľký text</font>

3.2 Úrovne textu (kapitoly)

…sa definujú pomocu znaku *. Úrovne sa dajú povyšovať, ponižovať, presúvať, baliť (vizuálne) či expandovať. Tým i veľmi dlhý text je stále prehľadný. Takže konkrétne:

* Tvorba
 - Alkoholy 
 - Kaligramy 
 - Tiréziove prsníky 
** Alkoholy
Obsahujú slávnu báseň /Pásmo/

Vyrenderované to môže vyzerať takto (font Iosevka Term):

3.3 Fonty, rezy, číslovanie, odrážky

Fonty sú definované pre každú úroveň v CSS súbore, napr.

body {
font-family: "Iosevka Term";
padding:1em;
margin:auto;
background:#ffffff;
font-size: 22px;
}
h1, h2, h3, h4, h5, h6 {
font-weight: bold;
}
h1 {
color: #000000;
font-size: 40px;
}

Samozrejme, pomocou spomínaného makra je možné robiť i CSS-ku protivenstvá:

#+MACRO: color @@html:<font color="$1">$2</font>@@

alebo priamo vložením do textu

@@html:<font color="red">ČERVENÁ</font> text@@

Špecialitou je vkladanie kódu alebo formátovaného textu, ktoré sa robí direktívou:

#+BEGIN_SRC  #+END_SRC

pričom #+BEGIN_ SRC môže mať podobu

#+BEGIN_SRC emacs-lisp
#+BEGIN_SRC ruby
#+BEGIN_SRC python
…
alebo aj 
#+BEGIN_SRC verse

Takže jedna z najkrajších pasáži Apollinairovho pásma uzavretá v direktíve verse:

Si v krčme pri Prahe a sedíš na  terase

Máš ruku na stole a tešíš sa jej kráse

A miesto aby si opísal rozprávku pozoruješ nemo

Chrobáka čo si v ruži zdriemol

Spomínaný blok sa dá rýchlo vložiť pomocou <s.

Rezy sa pri editácii, podobne ako v markdowne, definujú uzatvorením textu to znakov:

Prípadne ich kombináciou, takže toto spraví príšernosť:

*/_Tučný šikmý a podčiarknutý text súčasne. Nevkus z dôb počiatkov WYSIWYG editorov ☺_/*

Tučný šikmý a podčiarknutý text súčasne. Nevkus z dôb počiatkov WYSIWYG editorov ☺

Odrážky sa definujú znakom + alebo -.

Číslovanie neprekvapivo číslicami. Viac: https://orgmode.org/manual/Plain-Lists.html

Len na okraj, číslovať sa dá od ľubovoľného čísla, alebo automaticky pokračovať v predchádzajúcom číslovaní.

3.4 Tabuľky

…hmmm, tak toto je obrovská sila org módu. Pomocou niekoľkých znakov sa dajú tabuľky vytvárať, pričom sa dynamicky mení veľkostí buniek podľa vloženého obsahu, alebo podľa zadanej šírky. Jednoduché vkladanie riadkov, stĺpcov, zlučovanie i delenie buniek. Formátovanie čísel. A - najväčšia sila - možnosť vkladania vzorcov, odkazov na iné tabuľky…

Malá ukážka:

| p.č. | dielo     |  rok |
|------+-----------+------|
|    1 | Pásmo     | 1912 |
|    2 | Alkoholy  | 1913 |
|    3 | Kaligramy | 1918 |

a jej vyrenderovanie (samozrejme, všetko závisí od CSS):

Viac napovie video, kde vidno, ako sa tie tabuľky tvoria, dynamicky upravujú a pod: https://www.youtube.com/watch?v=5vGGgfs0q3k

Malá ukázka práce so vzorcami:

#+TBLNAME: Tabuľka so vzorcami
| p.č. | ozn. | nákup | predaj | zisk |
|------+------+-------+--------+------|
|  1.0 | A    |  1500 |   1600 |  100 |
|  2.0 | B    |  2200 |   2530 |  330 |
|------+------+-------+--------+------|
|  TOT |      |  3700 |   4130 |  430 |
#+TBLFM: $5=$4-$3;%.0f :: @>$3=vsum(@2..@-1);%.0f :: @>$4=vsum(@2..@-1);%.0f 
#+TBLFM: @>$5=vsum(@2..@-1);%.0f 

Riadky sa označujú pomocou @, stĺpce pomocou $, ale funguje i zápis v štýle B3

Ak by sme sa stratili, pomocou C-c } je možné zobraziť čísla riadkov a stĺpcov.

Toľko hádam stačí, ostatne tento článok chce len ukázať možnosti, a teda nie je návodom.

3.5 Obrázky, odkazy

Vložiť obrázok sa dá zadaním jeho cesty, napr.:

https://famme.sk/blog-obr/stary_word/02-kaligram.jpg

Čo spraví nasledovné:

Pomocou #+CAPTION: je možné zadať jeho opis, pričom sa môže i automaticky číslovať.

Hyperlinky sa vkladajú napríklad C-c C-l, pričom sme vyzvaní k zadaniu typu a cesty a následne k ich opisu. Samozrejme, ide to aj vložením html kódu.

Alebo v štýle markdownu:

[[https://famme.sk/blog-obr/stary_word/index.html][Nejaký link]]

4 Export

Samotný org dokáže natívne exportovať do html, odt či čistého textu.

Na Latex potrebuje dodatočné inštalované programy, na obrázku viditeľný slimhtml je dodatočné rozšírenie, ak výsledný generovaný html kód má byť jednoduchší. Na obrázku vidno rozdiely:

Kedže v Emacse platí, že všetko je príkaz, šikovným reťazením si v eLisp-e spravíme jednoduchú funkciu:

01 (defun make-pdf-from-org (&optional arg)
02  "Make PDF and display it"
03  (interactive)
04  (org-html-export-to-html)
05  (setq fnazov (file-name-sans-extension (buffer-name)))
06  (setq flist (format "%s" fnazov))
07  (shell-command (concat "sed -i 's/Poznámky/Poznámky/g' " (dired-replace-in-string "[(|)]" "" flist) ".html"))
08  (shell-command (concat "sed -i 's/Obrázok/Obrázok/g' " (dired-replace-in-string "[(|)]" "" flist) ".html"))
09  (shell-command (concat "wkhtmltopdf " (dired-replace-in-string "[(|)]" "" flist) ".html out.pdf"))
10  (shell-command (concat "mupdf out.pdf >/dev/null 2>&1 &"))
11  (kill-buffer "*Shell Command Output*")
12  (delete-other-windows))

Stručný opis:

A ešte si zadefinujeme klávesovú skratku:

(global-set-key [f9] 'make-pdf-from-org)

Zrejme by sme si namiesto sed-u mohli vymyslieť funkciu priamo v eLisp-e, čo je motivácia na zlepšenie ☺.
V princípe ide o to, že vygenerovaný html kód ma v prípade použitia poznámok pod čiarou či automatického číslovania obrázkov tento anglický názov (Poznámky resp. Obrázok).
Iným riešením by bolo modifikovať samotný eLisp-ový kód org-u (prepísať samotné reťazce), a následne ho preložiť.
Nie je to zásadný problém.

5 Záver

GNU Emacs poskytuje úžasné možnosti a už aj samotná editácia textu, aj bez kdejakých pridaných barličiek, je potešením. Keď potom človek zablúdi do nejakého *officu, cíti sa, ako keby mal jednu ruku priviazanú za chrbtom.
A toto je spôsob, ako si užívať jeho prednosti, aj keď sa vyžaduje formátovaný text. Napr. ja mám spravených množstvo obchodných ponúk, osobnú wiki či evidenciu záväzkov a pohľadávok.

Hm, nakoniec sme toho Apollinaria až tak nevyužili, hlavne preto, že som pri písaní okresal pôvodný rozsah. Opisovať samotný Emacs alebo org, na to treba veľa času a blogov. A hlavne - takých na webe niekoľko existuje.

Samotný zdrojový text tohto príspevku (v org) je k dispozícii tu: org súbor

A export do pdf tu out.pdf