Trochu histórie internetového pripojenia
Pozeral som si staršie wiki a blogy, ktoré som naklepal pekných pár rokov dozadu a trochu ma prepadla nostalgia, čo všetko obnášalo vtedajšie internetové pripojenie. Nie na všetko si spomínam až tak detailne, ale bola to zaujímavá doba a skúsim zhrnúť hardvér, ktorý som na pripojenie k internetu v Linuxe používal :)
Dial-up Moje prvé pripojenie na internet bolo cez dial-up, ak si dobre spomínam program sa volal Rodinný internet a pripojenie v rámci paušálu bolo vo večerných hodinách a neobmedzene cez víkend. Používateľ dokázal stiahnuť cca 14-16 MB za hodinu, čo znamenalo sťahovanie avíčka s filmom alebo isa s Linuxom na jedno CD minimálne celý víkend. Samozrejme že ste obmedzili linku len na internet a prípadné pády pripojenia boli v cene paušálu. Čo sa týka hardvéru používal som modem v notebooku HP nx9020 s čipom Conexant. Existovali dva spôsoby ako tento modem rozhehať, a to buď hacknúť platený Linuxant driver s hexeditom, alebo použiť OEM Dell driver. Zvuk pripájania modemu je nezabudnuteľný. LINK
GPRS/EDGE
Neskôr som experimentoval s GPRS pripojením, ako prvé zariadenie ktoré sa mi podarilo nainštalovať bol externý modem ZadaCOM GPRS/EDGE od providera Orange. Momentálne je pokrytie siete aj u nás na dedine kde som vyrastal výborné, ale vtedy som dosť bojoval so silou signálu. Rýchlosť internetového pripojenia trochu vzrástla oproti dialu, ale stále to nebola žiadna sláva. Pamätám sa, že bol dosť problém trafiť predlžovací USB kábel k modemu, ktorý by fungoval a neovplyvňoval signál a pár som ich kúpil navyše. Meranie signálu príkazom a presná poloha modemu v okne bola nutnosť. Existovali aj rôzne návody na vylepšenie signálu, ale keby som rozobral modem už by ho nikto nedal dokopy. LINK
3G/EDGE
Pre pripájanie na internet som neskôr používal v notebooku PCMCIA kartu Option GlobeTrotter 3G/EDGE. Tu odpadla potreba USB kábla k modemu a toto riešenie bolo relatívne pohodlné aj na cesty, pripojenie bolo rýchlejšie. Aj keď úzko súviselo s konektorovou výbavou notebooku. Ak sa nemýlim k tejto karte sa dala pripojiť aj externá anténa, čo pomáhalo na mieste so slabším pokrytím signálu. Inštalácia modemu zahŕňala kompilovanie driveru zo zdrojákov a zábavky s konfigmi, ale dalo sa to zvládnuť. Doplním pre zaujímavosť aj sem LINK, ako som postupoval pri inštalácii modemu.
Satelitný
Spomenul som si ešte na jeden modem, ale už neviem označenie. Do modemu sa vkladala SIM karta a pripájala sa k nemu externá anténa, ktorá vyzerala ako televízna. Výhoda bola v tom, že som vedel k nemu pripojiť aj počítač na sieťovú kartu. Neskôr som sa pripájal na internet cez satelitný internet Tooway, tu odpadla softvérová výbava a všetko bolo o presnom nastavení satelitu na družicu a pripojením kábla na sieťovku. Na začiatku som mal všade natiahnuté sieťové káble cez switch, neskôr som pripojil wifi AP. Tento internet bol vstupná brána k rýchlemu internetu, žiaľ v balíku bolo tuším do 3 giga dát ktoré nebol problém hneď minúť a dodatočné dáta boli veľmi drahé. Ping cez sekundu som vtedy neriešil.
DSL/optika
Neskôr pribudlo aj na vidieku DSL pripojenie a konečne som prestal riešiť dáta alebo signál a ping bol dostatočne nízky na online hry. V Bratislave sa pripájam na internet cez optiku a programom UPC Internet. Aj s týmto pripojením som mal chvíľu problémy, UPC spustil upgrade a akosi pozabudol na to, že staršie bytové prípojky nie sú na tento upgrade prispôsobené. Nasledovala návšteva servisáka, výmena prípojky a odvtedy som nezaznamenal nejaké problémy. Len pre zaujímavosť sa vrátim k začiatku, 650 MB iso ktoré som cez dial-up ťahal celý víkend stiahnem teraz do 15 sekúnd. Celkom by ma zaujímala vaša história pripájania sa na internet, jeden by si ani neuvedomil aké je všetko v súčasnosti jednoduché :)
PS: Do budúcnosti plánujem zvýšiť rýchlosť internetu aj na vidieku cez Starlink, aj keď hardvér je pomerne drahý.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.

Ešte pred GPRS mali slovenské telekomunikácie sieť NMTS s takým oválnym bielym modemom. Ten som predal, neskôr aj sieť zanikla.