Staré železo pomaly odchádza do kremíkového neba a je postupne nahradzované výkonnými strojmi, ktoré sú namiesto BIOSu vybavené UEFI a fičúrou zvanou Secure Boot. Primerane tomu vzrastá aj počet užívateľov, ktorí si chcú popri Windows doinštalovať Linux. Podrobných návodov na dualboot pod UEFI a GPT tabuľkou je dostatok, avšak v niektorých dôležitých detailoch sa môžu líšiť. Keďže je lepšie raz vidieť ako viackrát čítať, rozhodol som sa to vyskúšať na vlastnom notebooku.
Teraz si dovolím zopár disclaimerov. Nepokúšam sa o žiadny podrobný návod, predpokladám, že kto klikol na tento článoček pozná terminológiu, vie si spraviť bootovacie USB resp. DVD a vie inštalovať Linux v Legacy Bios. Čiže je to len vypichnutie rozdielov oproti „klasickému dualbootu“ aby ste ušetrili čas a trocha nervov, keď sa rozhodnete pre takúto inštaláciu. Screenshoty sú z internetu, nie priamo z mojej inštalácie.
Postup by som zhrnul nasledovne:
- Oboznámenie sa s ovládaním BIOS/UEFI na notebooku
- Záloha oddielu Windows
- Príprava LiveUSB
- Preskúšanie funkčnosti LiveUSB
- Záloha dát na skúšobnom notebooku
- Zmena nastavení Windows 8
- Úprava partície Windows 8
- Inštalácia Linux Mint
- Poinštalačné úpravy
1. Oboznámenie sa s ovládaním BIOS/UEFI na notebooku/PC
Je to základ aby sme inštaláciu zvládli. Ak to nevieme, potrebujeme zistiť minimálne nasledovné:
- akou klávesou aktivujeme BIOS/UEFI počas bootovania notebooku
- ako budeme prepínať módy Legacy BIOS a UEFI
- ako v móde UEFI vypneme/zapneme Secure Boot
- akou klávesou aktivujeme UEFI Boot Menu počas bootovania notebooku
Čo je to BIOS /UEFI a Secure Boot netreba pre účely inštalácie dopodrobna skúmať, i keď samozrejme čím viac vieme, tým lepšie pre nás, pretože budeme viac rozumieť tomu, čo robíme v súvislostiach. Ak máme úlohu číslo 1 splnenú, môžme prejsť ďalej. Ak sme ju odignorovali, vybabrali sme iba sami so sebou.
2. Záloha oddielu Windows
Samozrejme ako pred každou manipuláciou s diskom sa doporučuje urobiť záloha partície s Windows, teda recovery DVD pre prípad, že sa niečo nepodarí. Murphyho zákon hovorí, že keď to spravíme, všetko pôjde hladko. Ak nie, môže to byť obrátko. Takisto sa doporučuje defragmenácia disku a to i v prípade SSD ak je to možné. Keďže ja Windows 8 nemám, tak som si legálne stiahol Windows 8 trial verziu na 90 dní a pripravil bootovacie/inštalačné DVD a nainštaloval Windows 8 na notebook. Ako je dobrým zvykom, obsadil celý disk. Takže som zálohu ani defrag nerobil, nebolo treba.
3. Príprava LiveUSB
V tomto kroku si pripravíme LiveUSB (prípadne LiveDVD). Predpokladám, že ISO súbor máme spoľahlivo stiahnutý. V mojom prípade to bol Linux Mint 17.1 Cinnamon, 64 bit. Pochopiteľne, výber je na každom užívateľovi, dôležité je, aby príslušná distribúcia, pre ktorú sme sa rozhodli, podporovala UEFI a bola samozrejme 64 bitová. Z toho je jasné, že všetko korektne postavené na UBUNTU 14.04 LTS bude chodiť. Pod Windows sa často odporúča na prípravu LiveUSB UNetbootin, avšak kolega na jednom fóre napísal, že nemusí správne fungovať na všetkých distribúciach a preto doporučuje plán B.
Neviem posúdiť,mne fungoval. Ako plán B teda môžme použiť trebárs Win 32 Disk Imager alebo čokoľvek, čo vám vyhovuje, alternatív je veľa.
Keďže ja som mal ešte nainštalovaný Linux Mint, ktorý som plánovať obetovať na oltár poznania, tak som samozrejme použil nástroje, ktoré sú súčasťou distribúcie, teda Formátovanie USB Disku a následne Tvorca USB Disku.
Sú to jednoduché a spoľahlivé utilitky, ktoré má užívateľ Mintu k dispozícií. Samozrejme každý použije, to čo mu vyhovuje a na čo je zvyknutý.
4. Preskúšanie funkčnosti LiveUSB/DVD
Pred samotnou inštaláciou sa mi osvedčilo poslúchnuť rady skúsenejších a vytvorené LiveUSB resp. Live DVD riadne preskúšať v Live session. Teda vypneme notebook (alebo PC, v ďalšom notebook), počas štartu spustíme BIOS/UEFI a zmeníme poradie bootovania tak, aby naše PC bootovalo prednostne z našeho Live média. A keď už sme tam, uistime sa, že máme UEFI a Secure Boot zapnuté. Design okna sa môže líšiť podľa BIOSu, v zásade by sme mali vidieť niečo podobné:
V menu UEFI Boot Order dáme na prvé miesto v tomto prípade USB Diskette on Key/USB Hard Disk. Ak sme hotoví, uložíme nastavenia a dáme reštart, zvyčajne klávesou F10. Takže zasunieme LiveUSB a reštartujeme. Ak sme postupovali správne, mala by nás privítať naša distribúcia v Live session.
Takže naštartujeme a venujeme potrebný čas tomu aby sme preskúšali korektné chovanie nášho notebooku vrátanie pripojenia na Internet. Linux Mint má výhodu v tom, že aj Live session sa môžme pripojiť cez WiFi, čo však pre niektoré distribúcie platiť nemusí. Pripojenie na Internet však nie je podmienkou. Predpokladám, že všetko funguje ako má, ideme ďalej. Ak nie, treba sa vrátiť krok po kroku späť a pouvažovať, kde soudruzi z NDR udělali chybu. Po úspešnom teste vypneme notebook/PC, vytiahneme LiveUSB/DVD a naštartujeme Windows.
5. Záloha dát na notebooku/PC.
Keďže sa chystáme manipulovať s diskom, vrele sa odporúča urobiť si zálohu dát z Windows. Spôsobov je veľa, predpokladám, že tejto téme sa netreba špeciálne venovať, treba však na ňu dôrazne upozorniť.
6. Zmena nastavení Windows.
Kto sa tešil, že už pôjdeme inštalovať, musí chvíľu počkať. Čaká nás zmena zopár nastavení. Ak sme boli unesení tým, ako rýchlo naše Windows štartujú, je to preto, lebo sa v skutočnosti nevypínajú. Po stlačení tlačidla Vypnúť/Power off sa totiž hybernujú na disk. Toto nastavenie treba zmeniť tak, že keď klikneme na tlačidlo Vypnúť, tak sa Windows naozaj vypnú. Otvoríme Control Panel, klikneme System ans Security a následne na Power Options.
Objaví sa nasledovné okno v ktorom vidíme, že aj keď notebook Vypneme, Windows idú iba spinkať.
V dialógu When I press the power button treba preto zmeniť Sleep na Shutdown pre režim On battery aj Plugged in. Takisto je treba vypnúť Turn on fast startup – políčko musí zostať prázdne. Toto sú podstatné zmeny, bez ktorých dualboot nebude fungovať, preto si dajme záležať.
7. Úprava partície Windows
V anglických textoch sa používa výraz shrink partition, čiže doslova zmenšenie alebo scvrknutie oddielu. Kto má viac fyzických diskov alebo má partíciu pripravenú dopredu, túto časť môže samozrejme preskočiť. Vychádzame zo situácie, kde sú Windows rozčapené na celom disku. Aby sme získali prehľad, otvoríme utilitku Disk Manager a zobrazí sa podobné okno ako toto:
Vidíme, že Disk0 je kompletne obsadený. Zároveň však vidíme 100MB partíciu označenú ako EFI System Partition. Miesto na inštaláciu Linuxu si urobíme tak, ze klikneme na Win8 ( C: ) partíciu a vyberieme voľbu Shrink volume. Partícia, ktorú sa chystáme zmenšiť, bude vyznačená diagonálnym šrafovaním.
Nech vás nerozptyľuje, že obrázky sa líšia, beriem to, čo zrovna nájdem na Internete.
No a v následnom dialógu si určíme, koľko kapacity partície zostane pre Windows a koľko pridelíme Linuxu.
Po úspešnom zmenšení sa nám časť disku vyčierni ako Unallocated, čo sme radi, pretože presne to sme chceli. Na obrázku vidíme voľných 1001 MB.
Týmto sme s úpravami Windows hotoví, uložíme zmeny a dáme reštart aby sme sa presvedčili, že naše zmeny nastavení systému nijako neublížili. Ak reštart prebehne v poriadku, Windows vypneme (nie hybernujeme – vypneme). Nastal čas pre inšlaláciu Linuxu. Ak niekto namieta, že sme predsa v UEFI nevypli Secure Boot, urobili sme tak náročky. Len nech si je zapnutý.
8. Inštalácia Linux Mint
Pred samotnou inštaláciou si pripomeňme, že inštalujeme pod UEFI a Secure Boot máme zapnutý. V zásade sa inštalácia od MBR veľmi nelíši až na jednu dôležitú zmenu. Ak sme boli pri klasických inštaláciach pod MBR a Legacy BIOS cepovaní, že zavádzač sa inštaluje do oddielu disku bez čísla, napr. sda, tak v tomto prípade je rozdiel v tom, že zavádzač budeme inštalovať do oddielu, ktorý je označený ako EFI System Partition a teda Linux ho bude vidieť s číslom. Nabootujeme teda náš predtým odskúšaný systém (u mňa Linux Mint 17.1 Cinnamon). A zistíme, že mu Secure Boot nevadí. Keďže funguje na podvozku Ubuntu 14.04 LTS, vieme teda odpovedať na otázku, ktoré distribúcie si so Secure Bootom poradia. Ak teda netrváme na dualboote, Secure Boot nás nemusí trápiť. A takisto nechcem nikoho trápiť podrobným návodom inštalácie, je ich dosť. Zvýrazníme si len dôležité veci.
Osvedčený spôsob inštalácie je Niečo iné resp. Something else jednoducho preto, lebo máte veci pod kontrolou.
Rozdiel v definovaní partícií pod UEFI je v tom, že nie ste obmedzovaní štyrmi primárnymi partíciami. Všimnime si, ako je označená partícia s EFI.
Poznámka: EFI a UEFI v našom prípade jedno jest.
Ako vidíme je to dev/sda2 a tam sa po rozdelení disku bude inštalovať zavádzač systému (boot loader). Do jestvujúcich Windows partícií nijako nezasahujeme.
Rozdelíme si teda disk resp. jeho časť, čo sme si uvoľnili, podľa uváženia a na záver nezabudnime na zavádzač.