Lubuntu zamrzne pri bootovaní
http://r27i.img-up.net/P413031460f7.JPG
http://p08i.img-up.net/P4130316a8d5.JPG
Dá sa to ešte spojazdniť či ani nie?
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
3. ročník Bratislava OpenCamp sa uskutoční 5. 4. 2025
Po covidových rokoch a ďalších prekážkach je pred nami tretí ročník, ktorý sa uskutoční v apríli 2025 na FIIT STU v Bratislave. Prvý aj druhý ročník konferencie sa tešil účasti okolo 300 ľudí, veríme že tretí ročník bude ešte lákavejší.
Zdroj: Bratislava OpenCamp
Aj v roku 2025 sa v Bruseli uskutoční podujatie "Free and Open source Software Developers’ European Meeting" (FOSDEM). Viac na jeho stránkach.
Zdroj: https://fosdem.org/2025/
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
taktiež, máš so sebou CD Lubuntu? skús ho nabootovať a dať test pamäte
Chcel som prekopírovať systémový disk na druhú partíciu a naspäť. Nabootoval som si Debian Live CD, ten mi vypisoval, že nemám oprávnenie pripojiť disk, ani vytvoriť priečinok na miestnom ani nič tak som experimentoval ďalej: No a s najvyššou pravdepodobnosťou som zabudol dať ku kopírovaniu prepínač na kopírovanie skrytých súborov a priečinkov (neviem isto, možno sa mi to marí z win)..už sa nespustil. Ani mi to moc nevadí pretože zatiaľ mám Linux len na zoznámenie a experimentovanie takže žiadne dáta, len chcem vedieť či to bolo tým prepínačom a či sa to dá nejako spojazdniť bez reinštalu.
CD mám, inštaloval som Lubuntu 12.10 po updatoch už neviem čo tam bolo.
Ešte by som sa chcel spýtať, ja som tam mal pred Lubuntu nainštalované Ubuntu a pri inštalácii sa ma pýtalo či prerobiť Ubuntu na Lubuntu abo čo, tak že aký je rozdiel medzi "prerobeným" Lubuntu a "čistým" Lubuntu.
A 12.04 je to LTS? V čom spočíta tá dlhá podpora, aký je medzi nimi rozdiel?
http://www.unixmen.com/gimp-2-8-is-out-ppa-ubuntu/
Čiže apt-get update, upgrade nestačí musím ho tam pridať manuálne jo? Kašlem na to :D
Samotný dd síce odzálohuje fyzický alebo logický disk, ale nerieši defragmentáciu ktorá bola dôvodom tejto otázky.
Samotná defragmentácia sa rieši podľa typu súborového systému ak má význam. Na servroch si človek jednoducho navrhne príppojné body tak, aby prípadná fragmentácia neohrozila zvyšok systému (áno, už som počul o databáze ktorá využívala sparse files, ale chvalabohu som ju nevidel a človek čo spravuje proxy server si pri diskusii o fragmentácii diskov na Linuxe musí utrieť monitor). V prípade desktopu sa fragmentácia dostane ku slovu obvykle s sťahovaním internetu. Buď je to cache prehliadača, alebo sparse torrenty.
Niekedy sa dá na defragmentáciu využiť fsck z LiveCD s špeciálnymi parametrami a niekedy je treba použiť špeciálne programy. Ale, lepšie je jej predchádzanie. Samotný návrh súborového systému dokáže len oddialiť problém fragmentácie. V prípade neagresívneho používania kľudne aj o vyše 10 rokov, čo je viac ako priemerná životnosť desktopu.
Ale, bežného človeka sa to nedotkne. Ja som mal fragmentáciu disku pri gentoo za niekoľko rokov pod 10% čo je zanedbateľná hodnota.
Defragmentácia na EXTFS sa robí jednoducho. Zabezpečíš si aby disk čo ideš defragmentovať nebol pripojený do súborového systému (napríklad pomocou LiveCD a odpojenia automaticky pripojeného disku) a pozrieš si na čo slúži parameter -D pri fsck.ext3 (e2fsck) a napríklad voľba fragcheck pri parametri -E v manuálobej stránke a aj parameter -f. Google nie je potrebný. Návod sem nechcem dávať keďže použitie parametra -f je potrebné pre spustenie kontroly na súborový systém ktorý je zdravý a nedosiahol interval potrebný na automatickú kontrolu pretože ten parameter spustí akcie aj keď je súborový systém pripojený. A to v tomto própade môže skončiť katastrofou.
Existujú aj iné možnosti, ale tie rozoberať nemá význam.
Disk o veľkosti 1G, 90 súborov o veľkosti 10M ktoré sa vytvárali paralelne zápisom o veľkosti 1/2K (čo je veľkosť sektoru na použitom disku). Fragmentácia súborov bola 89.1%. Voľného na tom disku bolo cez 10%, teda cca 10 násobok veľkosti testovacieho súboru.
Výsledok:
Nástroj fsck bol ochotný len optimalizovať priečinky keďže tam bolo dosť prepisov.
Nástroj e4defrag bol ochotný optimalizovať aj súbory, ale fragmentáciu zrazil na 79.1% pričom poškodil vnútornú štruktúru disku (zle reportoval voľné bloky) ale obsah dát sa nezmenil. Overil som si to cez md5sum a sha512sum.
Spomalenie na tejto vzorke dát som si nevšimol, predsa len disková cache je v Linuxe riešená dosť dobre. Ale, hral som sa s tým iba chvíľku a torrentom neholdujem. Rovnako ani nemám na tom stroji iné technopgie ktoré by mali vplyv na fragmentáciu a výkon ňou ovplyvnený. Na tom stroji vtedy nebežal ani nijaký program čo by ujedal z RAM nejakým veľkým hryzením.
Takže: na Linuxe síce je fragmentácia a nie je ju problém dosiahnúť, ale pokiaľ užívateľ nečaká odpojenie internetu, tak si ju nevšimne. Tomu zodpovedá aj funkčnosť dostupných nástrojov.
Píšem z mobilu s EN key a nejdú všetky interpunkčné znamienka.
Ale, to som už niekoľko krát spomínal.
Ja som mu len odpovedal na otázku ohľadne kopírovania a zmenou práv súborov.
Ale, to je jedno. Po bitke je každý generál. A rozpisovať ako by sa to malo spraviť je zbytočné.