Zdravicko Co to som si uz nacital o roznych distribuciach a chcel by som pocut radu zainteresovanych, nie vymudrele reci, nacitaj si, prestuduj si, sme tu predsa na to aby sme si poradili. Ked si ako novy uzivatel vyberiem jednu urcitu distribuciu, daju sa tam nahadzat aj uplne ine programy bez akehokolvek problemu ci casovo narocneho konfigurovania ? Upresnim : Rozhodnem sa pre Ubuntu studio, kedze sa venujem grafike. Otazka znie , ci sa do takejto distribucie daju postahovat a naistalovat programy, ktore su typicke napr pre inu specificku distribuciu ( ktora je vhodna napriklad pre tvorbu hudby, pripadne na nieco uplne ine). Je preto lepsie vybrat si nejaku vyhranenu distribuciu alebo nejaku uni, a tu si prisposobit podla obrazu svojeho ? Dakujem za vsetky odpovede a prajem Vam pekny zvysok pondelka.
Distribucia vs pouzitie
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Veľmi správne si uhádol, potrebuješ Ubuntu. Môže byť aj Studio. Prečítaj si, čo je package manager. Najjednoduchšie nainštaluješ program, ktorý je v repozitári Ubuntu. Ak tam nie je, potrebuješ aspoň aby bol .deb. Vtedy ho najprv stiahneš a potom nainštaluješ. Ak je to iný formát, tak ho nenainštaluješ. Ale tých formátov nie je veľa. .deb je spoločný pre Ubuntu, Debian a ďalšie distribúcie. A je najpoužívanejší, takže ak niekto ponúka program na stiahnutie, tak bude v prvom rade v .deb . Posledná možnosť je program, ktorý nie je v tvojom požadovanom formáte ale iba vo forme zdrojového kódu. To potom treba kompilovať (ale s tým sa nestretneš).
Úplne najjednoduchšie nainštaluješ program, ktorý je v ponuke Gnome Software. Jedným kliknutím ho nainštaluješ alebo odinštaluješ. Tie programy, čo nie sú v Gnome Software, ale sú v repozitári, tie ľahko nainštaluješ cez príkazový riadok. Horšie je to potom s odinštalovaním. Tam sú rôzne typy príkazov. Musíš si to dôkladne naštudovať, inak by si ľahko mohol poškodiť celý OS.
Toto tvrdenie si nejak odporuje, nie? :-) Správcovia balíkov (Centrum softvéru al. Synaptic) ponúkajú iba to, čo je v repozitároch, resp. to, aké zdroje softvéru (repozitáre) sú v povolené. Ak raz niečo v repozitároch nie je, nepomôže ani terminál. Čiže to, čo nie je v repozitároch, je možné nainštalovať buď cez PPA, stiahnutím DEB balíčka alebo binárnych archívov .tar.gz, tar.bz2 ….
Ty si tomu pridal, aby to bolo ešte viac nezrozumiteľné. Lebo to, čomu hovoríš "nainštalovať cez PPA", znamená pridať PPA repozitár. Tak úplne jednoducho: keď si nainštalujem OS, mám pripojený najaký repozitár. Ak nájdem program, ktorý nie je v mojom repozitári, ale je v repozitári (v nejakom inom), tak použijem príkaz
(aj keď dá sa to aj cez GUI).
Tak nebudeme sa chytať za slovíčka, že :-) Len by ma zaujímalo, v akom repozitáre sa nachádzajú PPA??? Ubuntu rozlišuje 4 základné repozitáre: main, universe, restricted, extras a potom ešte jeden extra repozitár Canonical (kodeky, Skype...). PPA sú predsa cudzie zdroje softvéru (neoficiálne), ktoré je možné pridať k oficiálnym - samozrejme za určitých predpokladov a slúžia na inštaláciu väčšinou jedného konkrétneho programu. Čiže zjednodušene povedané "nainštalovať niečo cez PPA", znamená pridať cudzí zdroj (PPA) do sources.list, zaktualizovať zdroje softvéru a nainštalovať program --> napr. ak poviem, že "Nainštaloval som LibreOffice cez PPA", tak myslím, že každý pochopí, čo som spravil :)
Pozri sa, uviedol som príkaz. A v ňom jasne vidieť add repository, po slovensky pridať repozitár. Ak teda stále nevieš, čo je PPA, tak si prečítaj.
PPA je repozitár.
Ak toto bude náhodou čítať niekto, kto potrebuje vedieť, aké sú rôzne druhy repozitárov, tak treba ešte uviesť repozitár programovacieho jazyka, napríklad RubyGems (jazyk Ruby), PyPI (jazyk Python), NPM (Node.js runtime)...
Aby tento príspevok mal ešte praktickejší význam: Napríklad Jekyll je v repozitári RubyGems aj v repozitári Ubuntu. Oficiálny návod radí, ako ho nainštalovať cez RubyGems, mne sa zdá lepšie inštalovať ho cez repozitár Ubuntu.
jasne ide to. jednooduchsie ale riesenie je nainstalovat si univerzalne distro, (tu Ubuntu) namiesto ubuntu studio, doinstalovat si veci co by si chcel s ubuntu studio alebo cohokolvek.
Rozdiel medzi Ubuntu Studio a obyčajným Ubuntu je v tom, že Ubuntu Studio má Low Latency kernel vhodný na realtime prácu s multimédiami. Kto počul napríklad gitarový efekt cez počítač, vie o čom hovorím. Alebo keď snímaš bubny cez viacero zvukoviek. Ubuntu Studio má v sebe aj HW podporu pre FireWire zvukovky, aj s predinštalovanými programami na editáciu multimédií. Veci ako priama práca s mixákmi alebo beatboxami som nepozeral, nemal som ich dlho k dispozícii.
Repozitáre z klasického Ubuntu sú samozrejme v Ubuntu Studio. TakŽe, keby sa zariadil podľa vojej rady a prešiel z Ubuntu Studio na klasické Ubuntu, tak by len stratil.
ale pisal ze sa venuje grafike, takze az o tolko by neprisiel, ci ?? rovnako by sa mal dať nahodiť do bežného ubuntu ten realtime kernel a podpora FW zvukoviek, nie ?
samozrejme otázne zostáva aké zložité to je to dosiahnuť.
lebo otazka myslím že smerovala tak či si "musí" vybrať špecialozované distro alebo či to dosiahne aj v univerzálnom
Ubuntu Studio nie je špecializované distro. Jedná sa o univerzálne distro s predpripravenými balíkmi na prácu s hudbou a filmami. Prínos Ubuntu Studio nie je v zopár programoch ktoré sú k dispozícii hneď po inštalácii distribúcie, keďže tie programy si doinštaluješ aj do inej verzie Ubuntu (Lubuntu, Xubuntu, Kubuntu, Edubuntu, ...). Prínos Ubuntu Studio je v realtime jadre, a neodstránenej podpore pre zariadenia pripájané pomocou FireWire.
Takže pri bežných obrázkoch má jedno čo si nahodí. Zvyšok nájde cez synaptic alebo centrum software ubuntu. Poprípade cez doplnkové repozitáre PPA.
PS: Repozitáre pre Ubuntu sa nezmestia na BR Disk, ...
ano viem, pouzivam studio spolu mixtrack pro :-) vzdy vie nainstalovat lowlatency kernel. mam to tak na minte
V princípe do každej distribúcie môžeš nainsťalovať všetko a nastaviť všetko. Ale v niektorých je to jednoduchsie a hlavne v niektorých je to prednastavené. Napr. to Ubuntu Studio by malo mať oveľa lepšiu podporu roznych zvukových kariet (alebo také dačo). Ak je pre teba podstatny len výber aplikácii tie sa dajú nainstalovat v kazdom distre všetky, keďže distribúcia je podstate len zbierka predinstalovancýh programov a predkonfigurovaných nastavení. Neviem či to ešte existuje ale kedysi bolo ubuntu core (alebo tak nejak sa to volalo) kde bol len uplny zaklad ubuntu (jadro + pár vecí) a zvysok si navolil uzivatel (dost podoben debian netinstall)
Univerzálne by som volil ubuntu alebo minit (majú najlepsiu podobru a najvacie mnozstvo navdoov a clankov)
Grafik potrebuje poriadny softvér, aby tam potom mohol robiť toto.
Grafik potrebuje MAC to je top na grafiku ;)
posledne uz ani nie
videl som macbook s retina s integrovanou grafikou a na nom spusteny fotoshop - normale bolo vidno ako nestiha kurzor za realnym pohybom mysky
plus dnes ked vidim vsetky tie problemy s novymi macmi - radsej by som sa im vyhybal
V tomto tisícročí som nevidel grafickú kartu ktorá by nestíhala HW zobrazovanie kurzora. Myslel si prácu s online photoshop kde je práca spomaľovaná internetovým prehliadačom, alebo warezom kde ti pribalený bonus ráta bitcoiny na grafickej karte pre niekoho iného?
PS: Ale jedno je pravda. Apple sa už neorientuje na profesionálne pracovné stanice.
tiež som bol šokovaný
cely adobe suit je lokalne inštalovany original licencia CS5 (študentská)
pri manupulacii s obrazkom sa zaním robili artefakty a celý pohyb bol spomalený
jednalo sa o panoramu 4x 20Mpx fotiek a ten macbook (nie pro) jednoducho nestihal zobrazovat
toto som narychlo vygooglil a je presne ono
https://forums.adobe.com/thread/1332763
Mno, tak to vyzerá na trošku iný problém. Niekto si vybral grafickú stanicu bez zodpovedajúcej grafickej karty. Do VRAM (total): 1024 M sa 4x 20MPix CMYK a ani RGB nezmestia, najmä ak tam má undo buffer aj s multilayer.
Ale to je vedľajšie. Apple sa už dávnejšie prestalo orientovať na High End workstation. A pridanie RAM to nie vždy vyrieši.
podla mna notebook nikdy nebol ani nemoze byt high-end workstation
ale problem vidim tam ze moj 6r HP probook s integrovanou grafikou taku panoramu spravi bezproblemovo aj manipulovanie snou je plynulejsie ako na novom macbooku - co som usudil ako nedostatocne vykonnu graficku kartu pre retina display
nastastie predajca nemal problem s vratenim tovaru
Notebook nemá ani najmenší problém byť výkonnejší ako High End workstation, ak je mladší aspoň o 5 rokov.
A ohľadne porovnania s Tvojím ProBookom? Pochybujem že máš takú fajnovú kartu od akože Intelu ako je v tom NB na ktorý si odkazoval.
Jasne že HighEnd triedy notebookov sú nadupané. Napr. dcéra má taký, teraz typu z hlavy nedám, ale keď som ho doniesol domov, tak ma prekvapilo, že aj moju (hoci dnes už starú) Nvidiu GTX 275 to dalo hravo dole, teda až neskutočne.
Čo sa týka Apple, tak ten sa teraz na notebookoch fakt bojuje s problémami, nato že zákazník za to vyplázne $4100 je to katastrofa. Preblikáva obrazovka, kurzor, zhasína obrazovka a podobne, správa obletela svet, tak si to ľahko nájdeš, ale je možné že si to už aj čítal.
Intel už nejakú dobu robí karty, kde naozaj bežná práca ide plynulo a ani som nezaznamenal za poslednú dobu nejaké vážne problémy od užívateľov.
Áno, cítal som všeličo. Od problému, ked APU reportovalo GPU v CPU s rôznymi šetriacimi módmi ako rôzny HW (co je jednoznačne chyba Intelu), cez fyzický problém "externej" grafickej karty AMD Radeon (čo vyzerá byť zlá výrobná dávka) až po zle deklarovanú výdrž baterky 3 hodiny namiesto 10 hodín (bez detailov či náhodou zákazníci nehľadajú bitcoiny pre dodávateľov warezu, alebo či nie je zlý HW vrátane zlej baterky).
Či je to spôsobené neúmerným šetrením, alebo bežnou (ehm, alebo úmyselne zvýšenou) chybovosťou je mi jedno. Apple je zbytočne premieľaná značka ktorá taží aj z takéhoto virálu ako sem niekto zamontoval a ten troll čaká že sa tu strhne hádka. Prd.
Na Apple nadávajú len tí, čo ho chcú ale nemajú na to. Tí, čo na to majú to berú ako spotrebák s deklarovanou zárukou. Zvyšok na to kašle. Toto je aplikovateľné na akúkoľvek značku, hoci aj Levis Jeans, Swarovski, Tesco vaue alebo Likérka Drak.