Ahojte. Malá anketa. Používate správcu súborov s dvomi panelmi? Ak áno, tak ktorý a v akom prostredí?
Anketa - používate dvojpanelový filemanager?
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Ahojte. Malá anketa. Používate správcu súborov s dvomi panelmi? Ak áno, tak ktorý a v akom prostredí?
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ide o čiastkovú časť, ktorú riešia z dôvodu monopolného spravania sa v Appstore.
Zdroj: Európska Komisia
Bot využívaný na útoky proti mnohým štátnym inštitúciam v celej Európe dosiahol novú veľkosť.
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Nedám dopustiť na Krusader. Vždy ho inštalujem medzi prvými. Používal som ho v každom prostredí, ktoré som skúšal (Mate, Cinnamon, Xfce, KDE, ...)
Skôr som používal multiplatformový muCommander, ale rýchlejší je Double Commander ktorý mi vyhovuje viac.
Áno. Čo sa týka dvojpanelových správcov súborov, tak používa iba CLI Midnight Commander aj v GUI v nejakom terminale/konzole.
Prostredie - dome na Window Maker. A aj prípadne na servere.
Používam ho i prímarne aj ako FTP klienta.
Ja používam DoubleCommander v LXQT. Krusader som tiež používal v KDE.
V Linuxe som na to nenašiel opodstatnenie, teraz si už neviem ani spomenúť na čo som to používal vo Win.
Jedine vlastne FileZillu, na kopčenie vzdialených súborov.
To si robíš srandu?
Nie, myslím to úplne vážne. Hoci používam SpaceFM a ten vie viac panelov, ale nikdy som to nepoužil.
Prepáč ale čím sa líši kopírovanie v linuxe od kopírovania vo windows? Podľa mňa ničím. Pre bežné prezeranie súborov a ich otváranie, či spúšťanie stačí jednopanelový správca súborov, avšak akonáhle potrebuješ kopírovať súbory alebo ich presúvať, dvojpanelový správca sa hodí. Je to veľa viacej ergonomickejšie, aj keď dá sa to menej pohodlne aj v jednopanelovom.
Presne toto isté ma napadlo že práca so súbormi je pohodlnejšia cez dvojpanelového správcu a nevidím rozdiel v kopírovaní a presúvaní súborov v závislosti od OS. Pod DOSsom to bol Norton Commander, vo Windowse Total Commander a v Linuxe je ich na výber kopa, ako som písal vyššie v MATE používam Double Commander (v KDE Krusader). Ale proti gustu žiadny dišputát, každý má právo využívať to svoje orechové,,,
Pretože v Linuxe je všetko jednoduchšie. Správcu súborov mám na klávesovú skratku, takže si ich otvorím koľko chcem bez chytenia myšky a prenášam súbory.
Keď chcem klikať a pripojím si napr. USBkľúč, tak si označím čo chcem preniesť, kliknem vľavo hore na USBéčko a narvem to tam. Bočnými tlačítkami na myške sa presúvam tam a späť.
Už som si spomenul na WIn som to používal kvôli kopírovaniu z a na diskety a FTP :)
ja používam toto kombo dvoch a viac separtnych okien aj v linuxe aj vo windowsne
gnome3, aj windows podporuju taku vec ze ked taham okno k okraju (lavy pravy) zvacsi ho na prislusnu polku obrazovky a ked ho taham do rohu na stvrtku obrazovky a nasledne len taham subory z jedneho okna do druheho
dvojpanelovy MC pouzivam len textovom prostredí pri pristupe na moj server
Aby som sa troska zastal Bednu, podelim sa o svoje myslienkove pochody. A na zaciatok len pre info - ano, napriek tomu co uvadzam nizsie, pouzivam MC a Double Commander, ale bohato to prekladam pouzivanim klasickeho jednopaneloveho manazera - Thunar a SpaceFM. Zavisi od toho, ci v praci alebo doma a od danej konkretnej cinnosti, ktoru vykonavam.
Rozdiel medzi Windowsom a Linuxom pri vybere spravcu suborov moze jeden vidiet napriklad aj v tom, ze vo Windowse je dost obmedzeny vyber jednopanelovych spravcov. Existuje v podstate Windows Explorer a to je tak vsetko - ten je vsak funkcne dost o nicom. Cize windowsaci maju na vyber - bud funkcne osekany Explorer (co nestaci kazdemu) alebo nejaky dvojpanelovy spravca. V Linuxe mame kopec funkcne natrepanych a prisposobitelnych jednopanelovych spravcov - cize tam je otazka "jeden alebo dva panely" vylucne zalezitost uzivatelskej ergonomie (co je subjektivna vec), na rozdiel od Win, kde je to zalezitost potreby funkcii.
Na toto som prisiel v praci, kde som bol svojho casu nuteny istu dobu pouzivat Windows. Predtym som na linuxe pouzival vylucne jednopanelovych spravcov (stacilo to). Na Windowse mi vsak Explorer nedostacoval (funkcne) a ked som sa obzeral po alternative, zistil som, ze (v jednopanelovej podobe) vlastne neexistuje - a tak som sa dostal k Double Commanderu - a zvyk sposobil, ze ho pouzivam aj dalej (na iste ulohy).
Tak.
Ešte by som doplnil, že na ploche "TER" mám nonstop spustený terminál, takže niektoré operácie so súbormi robím odtiaľ. Linuxové shelly sú chytré ako opica, takže kopec vecí ide predsa jednoduchšie cez terminál.
No a linuxoví správcovia súborov sa často ľahko dajú doplniť o funkcionalitu cez shell, prípadne iné programovacie jazyky, napr. tu a tu.
Ked som mimo grafiku tak mc (Midnight Commander) ako bolo spomenute aj vyssie a v grafike nemo ale tam si velmi malo zapinam druhy panel cize to by som nepocital. :D
osobne nepoužívam žiadny, a to je dosť nafigu. mne by sa veľmi hodil, a tak sa na to poriadne pozriem keď bude trochu viac času. keď robím prakticky čokoľvek, stále všetko robím v dvoch oknách - a keď si jedno okno zavriem svojou neopatrnosťou... :) nainštalovaný mám tuxcmd, chcem ho poriadne otestovať, ale pozriem sa aj na tie, čo sa tu spomínali.
Tux commander je fajn, škoda že to autor zabalil. Ja ho používam stále, aj keď som do neho pridal nejaké skripty na archivovanie a tak. DOkonca som uvažoval, že sa pozriem na jeho kódy a pridám nejakú funkcionalitu, ale potrebné som vyriešil na úrovni bash skriptov. (Resp. možno nemám až také nároky ;) )
Double Commander má vyššie nároky na CPU ako Tux, čo by až tak nevadilo, ale mne jeho rôzne verzie na rôznych jadrách občas spadli.
Roky som používal starý emelfm2, dokonca v archaickej verzi (0.4). Je to dobrý a dobre nastaviteľný manažér, ale nedokáže pracovať s tabmi, takže je potrebné mať spustených viac inštancíí. Našťastie sa medzi rôznymi inštanciami dá použiť drag'n'drop.
Krusader je fajn, ale ak nepoužívaš KDE, tak si nanosí kopu zbytočností.
Ak ide iba o kopírovanie atď, a nič iné, tak dobrý je aj pythonovský SunFlower.py. Dokáže taby, ale súborové asociácie sú OS definované, čo nemusí každému vyhovovať.
Z CLI je fajn MC, ale viac sa mi páčil lfm (last file manager).
Hmmm. Koľko bude mať výsledné DVD a koľko RAM tá žuvačková torta spapá?
Ak náhodou potrebujem dvojpanelového správcu súborov, tak Midnight Commander (aj v grafickom termináli). Ale obvykle si vystačím s cp/mv/tar/unzip/rsync, sú rýchlejšie a efektívnejšie.
palec hore ;)
Primárne používam kde a pri bežnom kopírovaní myškou používam vlastnosť dolphin, ktorou vie zobraziť 2 priečinky v jednom okne. Je to návykové.
lf (https://github.com/gokcehan/lf) - nutno něco málo nakódit v konfiguráku (daná funkcionalita chybí, protože se nedá udělat multiplatformně - zejména kvůli Windows), ale ta kvalita používání (včetně bleskurychlých odezev) za to stojí
nie, pouzivam Caja a otvaram si karty podla potreby. Nainstalovany mam Doublecmd, ale nemam dovod ho pouzivat
10e1 z 10e1 administrátorov odporúča neinštalovať to čo nepoužívaš.
Tak s touto myšlienkou súhlasím, presne preto som si nainštaloval Arch linux, aby som si tam nainštaloval iba to čo potrebujem a nič navyše, avšak zistil som, že v linuxe to nie je až tak jednoduché, pretože vďaka závislostiam sa ti tam nainštaluje spústa vecí, ktoré tam nechceš. Ja napríklad používam QTerminal a o iné terminálové programy nestojím, avšak vďaka závislostiam sa mi tam nainštalovali aj UXTerm a XTerm. Tak isto som nestál o Avahi, ktoré tam teraz mám a spústu ďalšieho.
Ja tam vidím len štyri závislosti.
Ja som predsa netvrdil, že to boli závislosti programu QTerminal.
Ja by som to nebral až tak tragicky, pár závislostí ťa nezabije. Tiež som po inštalácii LM vyhadzoval po čistej inštalácii pár programov a pridával svoj programový výber s GTK aplikáciami a ako celok to hrá. Do texťáku si vždy ukladám aké balíky som pridával a keď sa zabávam so skúšaním nových distier viem presne čo všade používam a čo naopak nepotrebujem,,,
Samozrejme si z toho až takú ťažkú hlavu nerobím, avšak neviem, či máš prehľad o tom, koľko tam máš nainštalovaných súborov? Ja som napríklad v základnej inštalácii Manjara XFCE mal cca 1000 súborov. To nie je malé číslo. Čím ich máš viacej, tým ich musíš viacej aktualizovať a tým je väčšia šanca chyby pri aktualizácii. A to nehovorím o zbytočne zaberanom mieste na disku.
Mrkni v prílohe a to inštalujem len veci ktoré používam :)
Tak to ja ich mám oveľa menej (936), to sa lepšie udržiava, viď príloha.
Lenze jeden balik v Archlinuxe sa nemusi nutne rovnat jednemu baliku napriklad v tom Minte. Napriklad Midnight Commander, ked uz sme pri spravcoch. Vseobecne sa da povedat, ze debian distra maju SW rozsekany na viacero balikov a to sa potom odrazi v pocte nainstalovanych balikov (v negativnom smere) ale aj v moznosti prisposobit instalaciu (v pozitivnom smere).
Prepáč ale to tvdenie o rôznom počte balíkov podľa distribúcie máš aj nejako podložené? Nechce sa mi veriť, že by autor softvéru robil varianty podľa cieľovej distribúcie. Skôr sa mi zdá, že je to otázka výberu balíkov pre konkrétnu variantu distribúcie. Niečo také ako iné súbory predinštalované podľa použitého desktopu.
Moje tvrdenie mam podlozene praxou - pokojne si ho podloz aj sam - odkazoval som sa napriklad na MC. Pozri sa, v kolkych balikov je zabaleny MC v Archlinuxe (1 balik) a pozri sa, v kolkych v Debiane (min. 2 baliky: mc a mc-data). Skratka v Archlinuxe je vsetko potrebne zabalene v jednom baliku a v Debiane to maju rozdelene na dva.
Ako dalsi priklad uvediem bittorrent klient Transmission (je to len plytke porovnanie, neuvazujem o hlbsich zavislostiach medzi balikmi a podobne). V Archlinuxe si nainstalujem balik transmission-cli. Keby som si chcel nainstalovat na Debiane vsetko to, co obsahuje tento balik, musim siahnut min. na baliky transmission-cli, transmission-common a transmission-daemon (teda az tri baliky). A existuje kopec dalsich prikladov - trebars LibreOffice je len jeden z mnozstva najocividnejsich.
Na Debiane mam takto nainstalovanych vyrazne viac balikov, ale na druhu stranu mi to umoznuje lepsie prisposobenie instalacie. Pri priklade Transmission mam napriklad na Archlinuxe nainstalovany aj daemon - je to sucast balika, nic s tym nenarobim, aj ked ho nepouzivam a nechcem. Pri Debiane mam moznost balik s daemonom neinstalovat (nie je to povinna zavislost).
Tiez neverim, ze autor SW robi dve varianty pre rozne distra. Je to preto, lebo to ani nerobi - ide predsa o OSS - autor vyda zdrojaky a binarky kompiluje a bali distributor (teda nie autor!). A kazdy distributor si to bali po svojom. Tomu sa hovori upstream (autor) a downstream (distributor). Je to specificke pre OSS software (pri uzavretom sa to ani logicky takto robit neda).
Chlape, máš super príspevky. Z každého sa bfu niečo naučí. Škoda, že nepíšeš články.
O tychto veciach netreba pisat clanky - ved sa jedna o zaklady fungovania distribucie SW v OSS svete - je o tom uz popisane dost - jedna sa o samozrejme veci, ktore sa casom velmi nemenia. Jednoducho je to popisane napriklad v dokumentacii Linux Mintu, ktory je dokonca aj prelozeny do slovenciny (sice pre starsiu verziu, ale je to pouzitelne).
A k pochopeniu toho, ze jednotlive distra maju SW zabaleny rozdielne, potom uplne staci zdravy rozum - vsak je zrejme, ze to nebude vsade rovnako - preco by malo? A ak by to aj cloveku nenapadlo hned, iste si to vsimne okamzite ako vyskusa viacero distribucii. Tym samozrejme myslim viacero dostatocne rozdielnych distier - nie len distra povodom odvodene z Debianu.
A k tym clankom... skoda je skor to, co sa stalo s linuxos... Kedysi som tu chodil aktivne a kedysi som aj mal chut pisat tu clanky (a aj ich tu par vyslo - pri spatnom pohlade na ne sa skor usmejem, ale clovek niekde zacat musel). Lenze panovala tu taka neprijemna atmosfera, nuz som presedlal inde.
Si mi pripomenul ftipik z éry komančov. Jak slovenský turista kupuje na Červenom námestí noviny a dostane do ruky papier v tvare novín bez jediného písmenka. Opýta sa predavačky že éto što? Predavačka začudovane odvetí: Začem bukvy, vsjo jasno!
Naznačujem, že mám trocha iný názor, veď každý má napokon nejaký. Aj tak, vďaka za príspevky.
OT: Zdravá výživa, minimalizácia systému, mechanické klávesnice a péčko majú jedno spoločné - ľahko vyvolajú závislosť :)
Krusader, desktopové prostředí KDE Plasma.
Jedine Total Commander 9.0a, jede ve Wine perfekne
Výborné, nechápem prečo to nepoužívajú všetci.
Ešte ma napadlo, že je softvér zo Slovenska, ktorý nie je plnohodnotným súborovým manažérom, ale uľahčuje prácu v CLI, len teraz neviem presne jeho názov - clax, clix, klax,...? Ani sa mi to nedarí vyhľadať.... nepoznáte to niekto?
Odpovedám si sám - je to clex: www.clex.sk
A už som sa s tým clex-om celkom zžil. Ale pre debian (a debian based) je v repozitároch len stará verzia, preto som urobil .deb balíky pre najnovšiu. link: clex_4_6
V zipe je taktiež balík a ncurses knižnice pre podporu wide-znakov.
Príkaz cp pre kopírovanie som nahradil gcp, ktorý zobrazuje graficky priebeh kopírovania; určite je gcp v bežných repozitároch a vyžaduje nejakú verziu pythona.
Taktiež je tam archív s mojimi nastaveniami; súbory by mali ísť do ~/.config/clex/
Ďalej sú tam dva skripty, volané potom v clex-e F9 a F10; F9 - asociuje súbory s príponami; F10 - menu s pár funkciami ako df, du, archivovanie, presun do koša...
Hádam sa to niekomu zíde. Každopádne to je veľmi šikovný program, ktorým so nahradil spomínaný tuxcmd. Podľa mňa to stojí za oskúšanie.
Ďalej sú tam dva skripty...
kriste pane...
hehe - však nevravím, že je to krása nebeská a case-esac by bolo krajšie, alebo mať v nejakom súbore prípony a asociované programy, alebo používať xdg-open, alebo čo ja viem čo...
Som si klikol na ich stránku a mi to pripomenulo časy, keď mi cez modem 14k4 naťahovalo prvých priekopníkov webu ;)
Tancovali tam škrečky, a mali digitálkové počítadlo?
Použivam len mc.
pre mna linux admin, ktory pouziva mc(alebo akehokolvek 2paneloveho managera) ma hned -50 percent dole z prestize. strasny fail
Tento názor Ti neberiem, avšak je to niečo podobného, ako keby som povedal, že kto neprogramuje v strojovom kóde alebo asembleri, nie je programátor. Však čo je zlého na tom, že si človek prácu uľahčí. Neznamená to hneď, že je neschopný alebo tak niečo. Ide tu o pohodlie pri práci, potom sa viacej môže venovať riešenej problematike.
povedal snuff, najvacsi admin na svete, ktory este do dnes prechadza adresarovu struktura 2.4 kernelu prikazom 'cd'. my ostatni si uz pozerame kernel 4.11 pekne cez mc...
Jasne Lama, pretože MC má navyše ... čo?