FOSS v školách - je to vôbec reálne?

… alebo dá sa bojovať s Microsoftom a big tech? Má to vôbec zmysel?

Posledná (1. 9. 2021) online LinuxOS.sk konferencia a diskusia, ktorá jej predchádzala vzbudila vo mne nádej. Verím, že nie márnu.

Cieľom je potlačiť hegemóniu Microsoftu (ale aj iných) dodávateľov neslobodného softvéru do základných a najmä stredných škôl. Myslím, žepodobné iniciatívy, nielen na úrovni škôl, majú zmysel. Všetko má zmysel, čo zvyšuje rôznorodosť a konkurenčné prostredie.
Preto aj tento blogový príspevok je mojou podporou Petra Andreánskeho z Inštitútu duševnej práce.

Čo je vlastne zlé na proprietárnom softvéri v školách?

V prvom rade si treba pripomenúť, aké je poslanie škôl. Bezpochyby je ním vzdelávanie. Teda odovzdávanie (a vo väčšine prípadov ☺ aj prijímanie) poznatkov, vedomostí, zručností, návykov.
Ale školy majú predsa aj sociálne poslanie. Tzn. vychovávať deti tak, aby z nich boli silní, schopní, nezávislí a kooperujúci občania.

A práve toto sociálne poslanie môže byť naplnené iba s využitím slobodného softvéru.

Lenže proprietárny softvér je presne o opaku.
Buduje nezdravé návyky a pohľady na svet.

Rozoberme si ich:
 

Závislosť

…"bije" najviac do očí.
Prečo vlastne niektorí proprietárni vývojári softvéru ponúkajú grátis kópie ich neslobodných programov do škôl?
Pretože chcú používať školy na implementáciu závislosti na ich produktoch.
Ak študenti ukončia štúdium, žiadny grátis softvér už nedostanú, a taktiež ani spoločnosti, pre ktoré budú pracovať. Vplyvom tejto závislosti sa očakáva, že budú platiť za softvér a platiť jeho budúce upgrady.

Mohlo by sa namietať, že to je vlastne dobre, že žiaci sa naučia robiť so softvérom, ktorý potom budú používať a teda budú okamžite pripravení do praxe.
Ja som však presvedčený o nesprávnosti tejto úvahy. Každý obor sa dynamicky vyvíja a je nevyhnutné získavať nové a nové vedomosti. Ale k tomu sú najviac potrebné všeobecné fakty a najmä byť naučený učiť sa.
Ako príklad môžeme použiť programovanie, kde je základom pochopenie algoritmizácie a vnútorného fungovania. A teda zvládnutie syntaxe konkrétneho jazyka je jednoduchšie ako prvé menované.
Alebo práca s CAD-mi, či už strojárskymi alebo elektrikárskymi. Základom je pochopenie princípov. A tie sa uplatnia v AutoCAD-e alebo QCAD-e, analogicky napr. Eagle a KiCAD.
Alebo vytváranie vzorcov v tabuľkových procesoroch.
Alebo sádzanie textu.

Je jasné, že rozvoj vedomostí a zručností je možný len pri správnej pestrosti nástrojov (a problémov).
 

(Ne)spolupráca

Výraznou vlastnosťou slobodného softvéru je jeho zdieľanie.
Fundamentálnou úlohou škôl je výchova dobrých občanov, včítane návyku pomáhať ostatným. V oblasti počítačov to znamená vzdelávanie ľudí k zdieľaniu softvéru. Školy by mali povedať: "Ak prinesiete softvér do školy, musíte ho zdieľať s ostatnými študentmi. Musíte ostatným ukázať zdrojový kód, ak sa chce niekto učiť."
Ale toto je možné iba vo svete slobodného softvéru.
V smutnom svete proprietárneho, uzavretého softvéru to tak nie je. Tam je zdrojový kód nedostupný.
A čo deti, ktoré sú prirodzene zvedavé, majú programátorské sklony - tie sa chcú naučiť všetko.
A učiteľ im na mnohé otázky odpovie: "Neviem, pretože to vedieť nesmiem a nesmiete ani vy."
Inštitúcia, kde sú vedomosti tajomstvom a učenie je zakázané, tá môže mať rôzne názvy, ale v žiadnom prípade nie škola!

A v neposlednom rade - týka sa to najmä programovania - ako sa niekto zlepší v programovaní? Predsa tak, že bude programy písať, ale tiež programy študovať a eventuálne do nich prispievať.
Ale do proprietárneho softvéru prispievať nie je možné (iba ak finančne ☺). A študovať jeho kód už vôbec nie.

Mne to príde ako výrazne neetické správanie. Niečo, čo by školy (a práve školy) nemali akceptovať.
 

Nemorálnosť

Že čo? Ako môže byť nejaký softvér nemorálny?
No samotný softvér ani tak nie, ako podmienky jeho používania. Niečo bolo naznačené v predchádzajúcom odstavci.
Ale EULA, t.j. licenčné ujednanie medzi výrobcom softvéru a koncovým užívateľom, tá je v prípade proprietárneho softvéru nemorálna, pretože vznáša do vzťahu medzi stranami nespravodlivosť. Nielenže zakazuje štúdium kódu napr. pomocou reverzného inžinierstva, ale taktiež je to defacto zbavenie sa akejkoľvek zodpovednosti za problémy, chyby a stratu údajov.
Ďalší aspekt, ktorý ale treba brať dôrazne individuálne, je samotné správanie spoločností produkujúcich proprietárny softvér. Opakovať postupy (a kauzy) týchto spoločností s cieľom obmedziť slobodu, nekalo konkurovať, cenzurovať - to nemá zmysel, všetci poznáme mnoho príkladov z minulosti.
A tiež zo súčasnosti (napr. Microsoft investoval 5.25 mil. € do lobovania u predstaviteľov Európskej komisie).
 

Malvér, špehovanie, …

Proprietárny softvér si nedokáže vybudovať, vďaka nemožnosti auditu jednotlivcov alebo komunity, dôveru. Každý proprietárny softvér môže byť malvérom a takto je potrebné k nemu aj pristupovať. Backdoor-y boli odhalené vo väčšine týchto softvérov. Samozrejme, každý veľký producent neslobodného softvéru bol zapojený v programe PRISM.
 

Cena

Paradoxne nie je najdôležitejšia.
Hoci slobodný softvér, daný školám i ostatným užívateľom, je možné slobodne kopírovať a distribuovať; školský systém môže dať kópiu každej škole a každá škola môže nainštalovať programy na všetky ich počítače, bez povinnosti za to zaplatiť.
Ale samozrejme, ta inštalácia niečo stojí. Získanie nových vedomostí pre administrátorov, ich školenia a pod., to tiež nie je zadarmo.
Ale jedná sa o jednorázovú investíciu, v zmysle - raz sa to naučím a už to len aplikujem.
Žiadne licenčné poplatky, poplatky za upgrady,…

Ako z toho von?

Pár slovami povedané: prestať používať proprietárny softvér na školách.
"Ako ľahko je niečo povedať, ako ťažké je spraviť to skutočným. Slová vyhrávajú!" - takto nejako by to povedal Paul Éluard (ale nie som si 100% istý formuláciou, je to veľmi dávno, čo som to čítal).

Kto je IT-čkár na školách? Zo včerajšej diskusie, ale aj zo skúsenosti mojich známych, sú to väčšinou učitelia. Teda ten učiteľ/ka, ktorý/á má v ich (počítačov) používaní najväčšiu zručnosť, nadnesene by sa dalo povedať, že ten/tá, ktorý/á sa ich najmenej bojí.

Týmto nechcem nijako dehonestovať týchto ľudí. Určite to robia najlepšie ako vedia, a zväčša to robia zadarmo a na úkor svojho voľného času. A určite neplatí, že učiteľ/ka nemôže byť IT odborník/čka.

Netreba mať ilúzie, že situácia sa zásadne zlepší, že zriaďovatelia spravia ďalšie pracovné miesto pre IT špecialistu na plný úväzok.

A preto si myslím, že títo ľudia majú, alebo budú mať, prirodzený odpor k implementácii nového softvéru. Aj keď by si uvedomovali jeho prínosy (ktoré sú protikladmi neduhov proprietárneho softvéru, uvedených vyššie), bolo by to vytrhnutie z komfortnej zóny. Navyše, už súčasné online vyučovanie každému prináša starostí viac než dosť.

Za ďalšie - finančná úspora (z dlhodobého hľadiska) tiež pre nich nie je zaujímavá - nepredpokladám, že by bola šanca, aby sa úspory prejavili na ich platoch.

Ja z môjho uhlu pohľadu vidím tieto reálne možnosti:

(1)
Aj keď proprietárne aplikácie a proprietárny operačný systém (rozumej MS Windows) sú rovnaké neetické, nemorálne zlá, ich nahradenie musí byť postupné.
Tzn. najprv sa pokúsiť nahradiť tie programy, kde prechod je najmenej bolestný a kde sa nevyžaduje dodatočná potreba vedomostí, skúseností, školení.
Skúsiť teda nahradiť MS Office iným *Office.
AutoCAD napríklad spomínaným QCAD-om.
Náhradou za Solid Edge by mohol byť FreeCAD.
Ostatne, na alternativeto.net sa dá vždy niečo nájsť so slobodnou licenciou.

Až následne je možný prechod i na slobodný operačný systém. Napr. GNU/linux pochopiteľne ☺.
 

(2)
Ako bolo uvedené v diskusii, ďalším riešením je vzbudiť v učiteľoch, IT-čkároch, žiakoch záujem o slobodný softvér.
Potom existuje nádej, že pozitívne motivovaný učiteľ ho začne preferovať. A podobne žiaci - zvlášť, keď si spomeniem na svoje dospievanie, vedel som sa pomerne ľahko nadchnúť na zásadové veci.
Taktiež na Turbo Vision ☺. Ale to je iný príbeh.

Toto by sa dalo dosiahnuť besedami a prednáškami "Stallman style".
 

Čo môže naša komunita ponúknuť?

Peter písal v diskusii: "…takže ako som písal, je potreba mať osobnosť, ktorá definuje rámec zmeny a vôbec víziu, prečo je potrebné využívať aj free riešenia… a potom podpornú skupinu, ktorá vie adekvátne reagovať na potreby toho-ktorého užívateľa…".

Mne osobne sa to pozdáva - a verím, že sa podarí nájsť medzi nami ľudí, ktorí si ukroja z voľného času a nejako prispejú.
Každý máme nejakú motiváciu a príbeh, prečo používame slobodný softvér. Myslím si, že spraviť fyzickú konferenciu alebo spomínané besedy, to by ešte šlo.
Ale robiť technickú podporu, to je práca na plná úväzok. Toto proste zadarmo robiť nejde, ak teda človek má rodinu, hypotéku a pod.

Ako som aj ja spomínal, pokúšal som sa získať grant na podporu slobodného softvéru, cez výzvu, ktorú vyhlásilo SK-NIC. V projekte som kalkuloval náklady na samotné prednášky, odmenu pre prednášajúcich, hotely, promo,…
Nakoniec som finančné zdroje nezískal, hoci som sa chcel osobne na tom finančne podieľať. Ale ako je to so všetkým, naťahujúcich rúk je všade veľa.

Takéto prednášky vytvoria správnu atmosféru a následne aplikácia slobodného softvéru má ďalší rozmer.

Ja osobne môžem pomôcť s takýmito prednáškami. Mohlo by ich byť v rámci SR niekoľko, zrejme na stredných školách, prípadne aj pre skupinu škôl. Áno, znie to ambiciózne, ale prečo nie?
Prednáška nebude vyžadovať hlbšie znalosti v IT, dôležité pojmy budú vysvetlené prijateľnou formou.
Odhadované trvanie takejto prednášky: cca 2 hodiny, aj s prípadnou diskusiou.
Výstupom by mali byť informovaní absolventi prednášky, ktorí budú rozumieť nasledovným oblastiam:

• rozdiel medzi slobodným a proprietárnym softvérom,
• rozdiel medzi slobodným a otvoreným softvérom,
• rozdiel medzi otvoreným a uzatvoreným hardvérom,
• historické pozadie vzniku slobodného softvéru,
• proprietárny softvér nielen v bežnom počítači, ale aj v ostatných elektrických zariadeniach,
• softvérové licencie,
• riziko softvérových patentov.

Je zrejmé, že jedine vzdelaný, samostatný, zvedavý a nezávislý jedinec je schopný kritického myslenia. Podobne, ako v iných technických či spoločených vedách a odvetviach, prístup k informáciám je základným predpokladom k jeho osobnostnému rastu.

Pár voľných citácií na záver

Tie budú od Protesilaosa Stavroua.

• Bez vedomostí ste uväznení v cykle vlastného odsúdenia a bezmocnosti. Hľadajte vedomosti.
• Hodnoťte niekoho za vlastné zásluhy namiesto noriem iných.
• Nespadnite do pasce "TINA" (There Is No Alternative), pretože vždy existuje alternatíva.
• Samostatnosť niečo stojí. Musíte byť pripravení vzdať sa dočasného komfortu, aby ste získali kontrolu (myslí sa kontrola nad svojim životom, čo je jedna z definicií slobody, pozn. autora). To predpokladá disciplínu (a disciplína nie je pohodlná).
• Buďte skromní, trpezliví, vytrvalí a odvážní. Pre získanie odborných znalostí neexistujú skratky.
• Znalosti alebo prostriedky na učenie sú kľúčom k vymaneniu sa z vlastných nedostatkov. Nikdy nerobte výhovorky, ktoré bránia vášmu potenciálu učiť sa niečo nové.
• Nikdy nezamieňajte konformitu alebo poslušnosť s cnosťou.