Je to neuveriteľné, ale je to tak - máme tu druhé kolo vašej (ne)obľúbenej (ne)pravidelnej piatkovej (ne)súťaže. Prvé kolo dopadlo nad očakávania dobre a vo výsledku sa zišlo niekoľko súťažiacich, ktorí prekypovali fantáziou a posielali jedno riešenie horšie ako druhé. Za zmienku stojí odvážny príspevok napísaný v assembleri alebo zaujímavý nápad použitý v riešení v bashi. A keďže prvé kolo nikto nevyhral, prichádzame s kolom druhým, v ktorom očakávame veľmi podobný postup. O čo teda dnes pôjde?
Na stránkach linux-mint-czech.cz vyšly už dva články, zaoberajúce sa používaním programu inxi na získavanie informácií o počítači. Narozdieľ od nich účelom tohto článku je ukázať, ako dosiahnuť, aby program inxi využil čo najviac zo svojich možností.
Jednou zo zaujímavých otázok, s ktorými sa dá stretnúť na linuxových pohovoroch, je práve táto: "Povedzte nám, ako zistíte, kedy bol súbor s názvom filename vytvorený?". Potenciálny uchádzač si pomyslí, že ľahšiu otázku už dostať nemohol a bez hlbšieho rozmýšľania odpovie, že "Zadaním príkazu ls s prepínačom -l pre dlhý výpis. Dátum a čas, ktorý sa v tomto výstupe nachádza, je čas vytvorenia súboru". Aké však bude jeho zdesenie, keď sa dozvie, že odpovedal nesprávne, už opisovať nebudem. V čom sa však tento uchádzač pomýlil, keď si bol odpoveďou tak istý?
A je to tu - piatok. Predzvesť dlhého večera alebo ešte dlhšieho rána. Ničnerobenie alebo naopak dobiehanie toho, čo sme cez týždeň nestihli alebo ani nechceli stihnúť. Priestor pre relax a zregenerovanie celého tela. A pritom by v niektorých prípadoch stačilo zregenerovať len rozum. Alebo ho rovno nahradiť. A stým všetkým prichádza (ne)pravidelná piatková (ne)súťaž.
Správca súborov Nautilus je súčasťou prostredia GNOME už od roku 2001, kedy v GNOME 1.4 nahradil dovtedajšieho grafického správcu Midnight Commander. Nautilus sa teda stal neoddeliteľnou súčasťou prostredia GNOME a za uplynulých 15 rokov sa aj na ňom podpísali zmeny, ktorými si toto prostredie prešlo. Jednou z nie príliš známych vlastností tejto aplikácie je aj rozširovanie jej funkčnosti pomocou vlastných skriptov. A práve na to sa pozrieme v tomto článku.
Po správnom vytvorení LIVE-USB reštartujeme počítač a stláčame klávesu, ktorá je v našom počítači na možnosť zobrazenia boot menu. ESC, F2, F8, F9, F12, .... každý počítač to má inak, napríklad na HP Probook to je F9, Toshiba F12. Dá sa to nájsť na internete, prípadne v dokumentácií k počítaču. Vyberieme boot z USB kľúča. Ak nám ponuku kľúča neukazuje, treba pozrieť v BIOSE, či je povolené bootovanie s USB kľúča.
V škole majú študenti na svojich počítačoch MS Windows. Rozmýšľal som ako im ukázať krásu Linuxu, bez nutnosti inštalácie. Každý, kto by si to rád vyskúšal, môže využiť tento návod.
Každý nový potenciálny používateľ niektorej linuxovej distribúcie http://distrowatch.com rieši okrem iných návykov aj alternatívy svojich obľúbených a denne používaných Windows programov. Chce aby jeho nový operačný systém bol plnohodnotný, aby nemusel používať dualboot Widows/Linux a občas nebootoval do MS Windows. Samozrejme že táto možnosť je bežná a mnohí využívajú dualboot v prípade že používajú nejaký špecifický Windows program alebo sa učia meniť návyky ako Linuxový užívateľ. Chcem len názorne ukázať, že bežný používateľ môže mať nainštalovaný Linux aj ako single OS a jeho programový výber bude dostatočný.
Po dlhšej dobe som sa rozhodol vymazať môj starý dobrý Debian a nahodiť na notebook niečo modernejšie, voľba padla na Linux Mint (http://www.linuxmint.com/) v aktuálnej verzii 17.3.
Tento článok vás zoznámi so správcom okien IceWM.
Distro turisti už určite na tohoto správcu okien narazili a možno o ňom nemajú dobrý názor
vďaka nevhodným distribučným prednastaveniam.
Pre produkčný systém som si vybral distribúciu antiX, z dôvodu, že je to Debian bez systemd.
Loongson Technology vyvynuli vlastnú Loongson Architecture (LoongArch ISA architektúru (instruction set architecture)) postavenú čisto na čínskych technológiách.
Nie je použitá Arm, MIPS, x86, RISC-V technológia ale je kompatibilná s MIPS64
Richard Stallman, zakladatel projektu GNU a FSF se vrací do vedení Nadace pro svobodný software (FSF). Udádí to v krátkém videu. Oficiální oznámení se připravuje. Jeho návratu se věnují i články na techrights.org a itsfoss.com.
